Jednotlivé členské krajiny EÚ využívajú rokovania o prijímaní a predlžovaní reštriktívnych opatrení proti Rusku čoraz častejšie na presadzovanie svojich národných záujmov.
Veľvyslanci členských štátov pri Európskej únii sa v pondelok v Bruseli dohodli na vyradení podnikateľov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana zo sankčného zoznamu v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine. Platnosť sankcií by sa mala predĺžiť až o 36 mesiacov. Krajiny budú musieť reštriktívne opatrenia ešte odobriť prostredníctvom písomnej procedúry, informuje agentúra Reuters.
Na dopoludňajšej schôdzke sa Výbor stálych predstaviteľov 27 členských štátov EÚ na predĺžení sankcií ešte nedohodol. Írske predsedníctvo v Rade EÚ však na popoludňajšie rokovania navrhlo kompromis, podľa ktorého by Usmanov a Fridman boli vyradení zo sankčného zoznamu výmenou za jeho bezprecedentné 36-mesačné predĺženie. Cieľom návrhu bolo predísť podobným patovým situáciám v budúcnosti. Doteraz sa zoznam obnovoval každých šesť mesiacov.
Slovensko dlhodobo požadovalo vyradenie Usmanova a Fridmana zo sankčného zoznamu. Francúzsko sa v uplynulých dňoch pripojilo k požiadavke na vyradenie rusko-uzbeckého miliardára Usmanova, pričom svoju pozíciu odôvodňovalo otázkami národnej bezpečnosti. Podľa medializovaných informácií súvisela francúzska požiadavka s rokovaniami o prepustení francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane. Luxembursko zasa požadovalo, aby v prípade vyradenia Usmanova bol zo zoznamu vyradený aj Fridman.
Platnosť sankčného režimu, ktorý zahŕňa zmrazenie majetku či zákaz cestovania, sa mala pôvodne skončiť 15. septembra. Členské štáty ho následne dočasne predĺžili do 22. septembra, aby získali čas na dohodu. Na predĺženie sankcií je potrebný súhlas všetkých 27 členských štátov.
Prečítajte si tiež:
Jednotlivé členské krajiny EÚ využívajú rokovania o prijímaní a predlžovaní reštriktívnych opatrení proti Rusku čoraz častejšie na presadzovanie svojich národných záujmov.
Analytik Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) to považuje za problematické. Ako jedno z možných riešení do budúcnosti vidí prechod od jednomyseľného rozhodovania ku kvalifikovanej väčšine (súhlas aspoň 55 percent členských štátov, ktoré predstavujú minimálne 65 percent celkového počtu obyvateľov EÚ) v oblasti sankcií a celkovo v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ.
„Štáty vrátane Slovenska by nemohli blokovať a podmieňovať predĺženie celého tohto balíka sankcií niekoľkými konkrétnymi menami, ktoré by chceli vyradiť zo zoznamu, ak by sa skutočne nenašla určitá blokujúca menšina. Takže toto je oblasť, kde vidím zásadnú príležitosť na určitý posun,“ uviedol pre TASR analytik. Zároveň však zdôraznil potrebu užšej koordinácie medzi členskými štátmi, výmeny názorov a hľadania spoločného postupu.
Poznamenal, že situácia v Únii podľa neho zostáva lepšia ako pred koncom vlády premiéra Viktora Orbána v Maďarsku. „Existuje väčšia miera jednoty a zároveň tiež to, že skutočne hľadáme určité limity možného. Tým viac potom do popredia vystupuje egoistický prístup jednotlivých štátov, ale z môjho pohľadu je situácia všeobecne lepšia než pred pol rokom. Došlo napríklad k predĺženiu veľkých sektorových protiruských sankcií z hľadiska ich obnovovania zo šiestich na 12 mesiacov a k ďalším krokom, ktoré skutočne boli predtým nemysliteľné,“ dodal Havlíček.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
