CDU zažila ďalší volebný debakel, zatiaľ čo AfD a Ľavica oslavujú víťazstvá. Séria neúspechov zvyšuje tlak aj na kancelára Friedricha Merza. Expertka vysvetľuje, či môže prísť o funkciu.
Nedeľné voľby v nemeckých spolkových krajinách Meklenbursko-Predpomoransko a Berlín sa niesli v znamení veľkého neúspechu vládnucej únie kresťanských demokratov CDU/CSU. V oboch prípadoch únia prepadla a zvíťazili strany, ktoré sa považujú za extrémistické. V Berlíne Ľavica (Die Linke) a v Meklenbursku-Predpomoransku zas Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Navyše, CDU sa prvýkrát v histórii nedostala ani do krajinského parlamentu v Meklenbursku-Predpomoransku. Tlak na nemeckého kancelára Friedricha Merza silnie a niektoré hlasy ho vyzývajú aj na odstúpenie.
O tom, čo táto séria neúspechov, ktorá sa začala už voľbami v Sasku-Anhaltsku, znamená pre kancelára, či je jeho odstúpenie reálne a tiež ako to vyzerá s vyhliadkami AfD na vládnutie, sme sa rozprávali s vedúcou Katedry nemeckých a rakúskych štúdií Karlovej univerzity Zuzanou Lizcovou.
Prečítajte si tiež:
Lizcová uvádza, že výsledok volieb je precedensom.
„Bezpochyby je (pre CDU) veľmi nepríjemný. Na druhú stranu, v týchto krajinských voľbách sa nehlasuje o spolkovej vláde ani o kancelárovi a hrajú tam veľkú rolu regionálne špecifiká. Takže rozhodne nespokojnosť s celoštátnou vládou môže hrať svoju rolu, ale nie je to jediný faktor, ktorý viedol voličom k tomuto rozhodnutiu,“ vysvetlila odborníčka.
Lizcová uvádza, že nielenže sa ľudia prikláňajú k extrémistom, ale odliv vidieť paradoxne aj ku koaličným partnerom CDU – sociálnym demokratom z SPD. Tí skončili v Meklenbursku-Predpomoransku druhí a získali 35,5 percenta hlasov. Prvá AfD ich predbehla len o necelé tri percentuálne body. SPD pritom neočakávala, že presiahne 30 percent.
Čo sa týka podpory extrémistických strán, tá je podľa odborníčky spôsobená tým, že ľudia sú neistí zo situácie v Nemecku aj vo svete.
„Túžia po určitej zmene, ktorá vyplýva z toho, že sú zneistení, či už politickou situáciou vo svete, alebo ekonomickou situáciou, a nevidia žiadnu jasnú perspektívu, ktorú by im predstavili tradičné mainstreamové strany,“ uviedla Lizcová.
Prečítajte si tiež:
Napriek hlasom, ktoré volajú po konci kancelára Merza, podľa expertky jeho koniec vo funkcii v skutočnosti nehrozí.
„CDU vlastne nemá lepšie možnosti, než ponechať kancelára Merza v úrade. CDU/CSU momentálne na spolkovej úrovni vládne v takzvanej veľkej koalícii so sociálnymi demokratmi, ale nemá zďaleka žiadnu veľkú väčšinu v parlamente,“ uviedla expertka.
Pripomína, že Merz by musel odstúpiť a niekto, kto by ho nahradil, by musel získať väčšinovú podporu v Bundestagu, čo nie je samozrejmosť.
Pripomeňme, že práve Merz bol prvým kandidátom na kancelára v histórii Spolkovej republiky Nemecko, ktorý po uzavretí koaličnej zmluvy nezískal potrebnú podporu hneď v prvom kole. Zvolený bol až pri opakovanej voľbe.
Podľa Lizcovej tak neostáva CDU nič iné, ako sa postaviť za kancelára, čo sa už deje.
Prečítajte si tiež:
Čo sa týka AfD, tá čelí problému s koaličnými partnermi. Zatiaľ v žiadnej spolkovej krajine nedokáže vládu zostaviť sama a ostatné politické strany s ňou spoluprácu vylučujú. V Meklenbursku-Predpomoransku tak môžu koalíciu zostaviť ostatné strany, ktoré sa dostali do parlamentu, na čele s SPD. V Berlíne zas zrejme vznikne koalícia na čele s Ľavicou, SPD a Zelenými.
„V týchto dvoch spolkových krajinách, v ktorých sa volilo momentálne v nedeľu, sa zdá, že bude relatívne ľahké vytvoriť, síce trojčlenné a pestré, ale predsa väčšinové koalície, ktoré budú bez účasti AfD,“ myslí si expertka.
Situácia však ostáva otázna v Sasku-Anhaltsku, kde vznikla patová situácia.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
