Najviac postihnutými krajinami budú v najbližšom polroku štáty tropického pásma – Nigéria, Indonézia, Sudán, India a Brazília. V globálnom meradle dopadne vlna horúčav najťažšie na africký Sahel a juhovýchodnú Áziu.
Podľa odhadov klimatológov by v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov mohlo v dôsledku zvýšených teplôt spôsobených fenoménom „super El Niño“ zomrieť viac ako 450 000 ľudí, informuje portál denníka The Guardian.
Podľa správy organizácie Climate Impact Lab sa tento počet pripočíta k predčasným úmrtiam spôsobeným teplotami, ktoré už stúpli v dôsledku klimatickej krízy.
„Postihne to celý svet, od Indonézie po Indiu a od Nigérie po USA. Očakáva sa mnoho ďalších úmrtí v dôsledku sucha, lesných požiarov a povodní, ktoré so sebou prináša El Niño,“ uvádza sa v správe.
Jav El Niño, ktorý v súčasnosti otepľuje planétu, v pondelok prekonal najvyššiu teplotu, aká bola pri tomto jave kedy zaznamenaná, a to niekoľko mesiacov pred jeho očakávaným vrcholom.
Súčasné extrémne prejavy tohto fenoménu sú podľa vedcov zároveň „pohľadnicou z našej budúcnosti“. Zvyšujú totiž teploty na úroveň, aká bude o 20 rokov v dôsledku klimatickej krízy bežnou realitou.“
„Odhad 451 000 ľudí je tak veľké číslo, že to môže byť ohromujúce, ale sú to rodičia a deti, starí rodičia a susedia, ľudia, ktorí chodia do práce, starajú sa o svoje rodiny a žijú svoje životy,“ povedal uznávaný americký ekonóm Michael Greenstone, spoluzakladateľ Climate Impact Lab a profesor na Chicagskej univerzite, ktorý je spoluautorom správy.
Prognózy boli vypracované s využitím vedecky overených metód, ktoré sledujú vzťah medzi teplotou a dodatočnými úmrtiami spôsobenými horúčavami v 24 378 regiónoch po celom svete. Tieto údaje boli skombinované s predpoveďami vyšších teplôt spôsobených javom El Niño v nadchádzajúcich mesiacoch. Ako referenčná hodnota slúžil počet úmrtí spôsobených horúčavami v priemernom mesiaci v rokoch 1996 až 2025.
Prečítajte si tiež:
Úmrtia spôsobené horúčavami boli odhadnuté na regionálnej úrovni a výskumníci uviedli, že prognózy tak identifikovali miesta, kde by bolo možné zaviesť opatrenia na ochranu ľudí a zachrániť životy.
Medzi takéto opatrenia by mohli patriť lepšie predpovede horúčav, chladiace centrá, kde by ľudia mohli nájsť útočisko, zvýšenie počtu personálu v zdravotníckych zariadeniach v najhorúcejších obdobiach a ochrana pracovníkov pracujúcich vonku.
„Zintenzívnenie núdzových opatrení a lepšie zameranie našich snáh môže tento rok zachrániť mnoho životov. Ale o 20 rokov, keď sa dnešné extrémne teploty stanú novou normou, nechceme byť v neustálom stave núdze. Musíme sa zmobilizovať už teraz, aby sme navrhli, zaviedli a vyhodnotili nástroje, ktoré v budúcich rokoch zachránia životy,“ uviedla spoluautorka správy, environmentálna ekonómka Tamma Carleton z Kalifornskej univerzity v Berkeley.
Odhad počtu úmrtí pokrýva obdobie od septembra do februára 2027, pokiaľ siahajú súčasné predpovede teplôt. Zvýšený počet úmrtí spôsobených horúčavami však bude podľa očakávaní pretrvávať až do júna alebo júla 2027. Najviac postihnutými krajinami budú v najbližšom polroku štáty tropického pásma – Nigéria, Indonézia, Sudán, India a Brazília. V globálnom meradle dopadne vlna horúčav najťažšie na africký Sahel a juhovýchodnú Áziu.
El Niño zasiahne aj zásoby potravín. Organizácia Svetový potravinový program (WFP) v auguste varovala, že dôsledky tohto javu pravdepodobne privedú približne 50 miliónov ľudí do stavu akútneho hladu a spôsobia rast cien.
Vedci pripomínajú, že výrazne zosilnený jav El Niño v rokoch 1877–1878 viedol k viac ako 50 miliónom úmrtí v dôsledku sucha a hladomoru, pričom najviac postihnuté boli India, Brazília a Čína.
„Na mnohých miestach po celom svete budeme svedkami doteraz nepoznaných extrémnych horúčav so všetkými ich dôsledkami na zdravie, potravinovú bezpečnosť a nedostatok vody. El Niño prichádza a odchádza, ale pokiaľ budeme naďalej spaľovať fosílne palivá, bude sa vyskytovať na čoraz teplejšej základnej úrovni, čo komunitám výrazne sťaží vyrovnávanie sa s jeho dôsledkami,“ uviedla pre The Guardian nemecká klimatologička Friederike Otto, ktorá pôsobí ako profesorka klimatických vied v Centre pre environmentálnu politiku na britskej univerzite Imperial College London.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
