Najdôležitejšie obdobie je prvých 1000 dní života.
Zdá sa, že množstvo cukru môže zdravie ovplyvniť skôr než len v dospelosti či vo veku, kedy si ho vedome ku konzumácii vyberáme.
Výskumníci z University of Surrey zistili, že množstvo cukru, ktorému je dieťa vystavené počas prvých 1 000 dní života, teda od narodenia do približne 2 a pol roka, môže ovplyvniť jeho duševné zdravie aj o desiatky rokov neskôr. Informuje portál Euronews.com.
Prvých 1 000 dní života je mimoriadne dôležitým obdobím pre vývoj mozgu. Vedci sa preto zamerali na to, či existuje súvislosť medzi obmedzeným príjmom cukru v ranom detstve a nižším rizikom úzkosti v dospelosti.
Výskumníci analyzovali zdravotné údaje viac ako 45-tisíc ľudí narodených v rokoch 1951 až 1956. Pre toto obdobie bolo totiž typické povojnové prídelové hospodárstvo, v Spojenom kráľovstve aj roky po jeho skončení.
Prídelový systém obmedzoval spotrebu cukru v krajine od roku 1940 do roku 1953. Dospelí mohli v tom čase skonzumovať približne 40 gramov cukru denne.
Štúdia publikovaná časopise Translational Psychiatry porovnávala ľudí, ktorí boli obmedzeniu cukru vystavení už počas vývoja v maternici a následne počas prvých 2 rokov života, s tými ktorých sa prídelový systém netýkal.
Prečítajte si tiež:
Najvýraznejšie rozdiely sa ukázali u ľudí, ktorí boli obmedzenému príjmu cukru vystavení najdlhšie. Teda u tých, ktorých sa prídelové hospodárstvo dotklo najviac. Ich riziko úzkosti bolo o 33 percent nižšie a úzkosť sa u nich objavila až v priemere 62 rokov. Títo ľudia tiež uvádzali menšiu obľubu sladkých jedál. U ľudí bez obmedzenia to bolo okolo 55 rokov. Podobne neskorší nástup mala aj depresia.
„Napriek zvýšenej spotrebe cukru po skončení prídelového systému sa zdá, že prostredie výživy v ranom veku má dlhodobý význam pre duševné zdravie,“ uviedol hlavný autor štúdie, profesor Nophar Geifman z University of Surrey.
Prečítajte si tiež:
Výživa počas prvých 1 000 dní života môže viesť k dlhodobým štrukturálnym zmenám. S prihliadaním na predchádzajúce výskumy autori konštatujú, že strava bohatá na cukor môže znižovať hustotu a dostupnosť serotonínových neurónov. Tie zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii nálady.
Obmedzenie cukru v ranom veku by preto podľa vedcov mohlo tieto mechanizmy chrániť.
„Poznanie celkového vplyvu cukru na naše fyzické a duševné zdravie počas celého života by navyše mohlo pomôcť pri tvorbe verejných politík a pri zmene našich stravovacích návykov,“ uvádza na záver hlavná autorka štúdie Hana Navratilova.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
