Čo ak by lekári nemuseli čakať, kým človek dostane cukrovku, rakovinu, ochorenie srdca či demenciu? Časť vedcov skúma úplne iný prístup – zasiahnuť do biologických procesov starnutia, ktoré zvyšujú riziko viacerých ochorení naraz.
Ide o oblasť nazývanú geroveda, ktorá sa snaží pochopiť mechanizmy starnutia a zistiť, či ich možno ovplyvniť. Cieľom pritom nie je nájsť zázračnú tabletku na nesmrteľnosť, ale predĺžiť čas života, ktorý človek prežije v dobrom zdraví. Na nový smer výskumu upozornila CNN.
S pribúdajúcim vekom výrazne rastie riziko viacerých chronických ochorení. Vedci preto skúmajú, či by ovplyvnením samotných mechanizmov starnutia dokázali oddialiť viacero zdravotných problémov súčasne. Jedným zo zástancov tohto prístupu je Nir Barzilai, riaditeľ Inštitútu pre výskum starnutia na Albert Einstein College of Medicine v New Yorku.
Výskumníci sa zameriavajú napríklad na zmeny v metabolizme, chronický zápal či takzvané senescentné bunky. Ide o zostarnuté bunky, ktoré sa už prestali deliť, no zostávajú v organizme a môžu uvoľňovať látky poškodzujúce okolité tkanivá.
Práve odstránenie niektorých takýchto buniek pomocou látok označovaných ako senolytiká patrí medzi skúmané možnosti. Výsledky na zvieratách ukázali potenciál, no pri ľuďoch je výskum stále v oveľa skoršom štádiu.
Prečítajte si tiež:
Veľký záujem vedcov vyvoláva metformín. Nejde o nový experimentálny liek – už desaťročia sa používa pri liečbe cukrovky 2. typu. Vedci však skúmajú, či by mohol ovplyvňovať aj niektoré procesy súvisiace so starnutím. Práve na tom stojí projekt TAME – Targeting Aging with Metformin.
Plánovaný výskum má zahŕňať viac ako 3 000 ľudí vo veku od 65 do 79 rokov na 14 výskumných pracoviskách v Spojených štátoch. Vedci chcú zistiť, či užívanie metformínu dokáže oddialiť vznik alebo zhoršovanie viacerých ochorení spojených s vekom, napríklad srdcových ochorení, rakoviny či demencie.
Metformín pritom nie je jedinou látkou, ktorá vedcov zaujíma. Výskum sa venuje napríklad aj rapamycínu, ktorý ovplyvňuje mechanizmus v bunkách označovaný ako mTOR. V štúdiách na zvieratách dokázal rapamycín predĺžiť život, jeho využitie proti starnutiu u zdravých ľudí však zatiaľ preukázané nie je.
Napriek sľubným výsledkom niektorých experimentov vedci upozorňujú, že medzi predĺžením života laboratórnej myši a bezpečnou liečbou človeka je veľký rozdiel. Americký National Institute on Aging upozorňuje, že žiadna zo skúmaných látok zatiaľ nepreukázala, že by dokázala ľuďom predĺžiť život alebo obdobie života prežité v dobrom zdraví.
Niektoré z týchto liekov navyše môžu mať závažné vedľajšie účinky. Rapamycín sa napríklad používa aj pri transplantáciách orgánov a vo vyšších dávkach môže zvyšovať riziko infekcií či spôsobovať ďalšie zdravotné komplikácie. Výskumníci preto neodporúčajú užívať tieto látky svojvoľne s cieľom spomaliť starnutie.
Starnutie však nie je len otázkou zdravia jednotlivca. Slovensko čelí aj starnutiu celej populácie. Čo to bude znamenať pre našu krajinu a ako sa zmení život v nasledujúcich desaťročiach? Viac sa dozviete v našom rozhovore:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
