Jej posledné slová boli o pokoji a pripravenosti zomrieť. Sedem novinárov, ktorí následne sledovali dianie v popravnej komore, však opisuje úplne iný obraz.
Posledné slová väzenkyne Christy Gail Pikeovej boli o mieri a pripravenosti odísť z tohto sveta. Jej spackaný pokus o popravu sa však dá opísať všelijako, len nie ako odchádzanie v mieri.
Denník Washington Post informuje, že podľa jej právnikov žena stále dýchala takmer hodinu po tom, ako jej podali smrtiacu látku pentobarbital. Nedostala pritom jednu, ale hneď dve dávky.
Podľa organizácie Death Penalty Information Center ide o prvý známy prípad, keď človek prežil po tom, ako mu už boli podané smrtiace látky určené na popravu. Pikeovú nakoniec previezli do blízkej nemocnice, no jej právnici nevedeli, v akom zdravotnom stave je.
„Toto je jedna z najhoršie zbabraných popráv v modernej ére trestu smrti,“ uviedla Robin Maherová, výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Death Penalty Information Center. „Jej právnici varovali pred týmto presným scenárom a boli ignorovaní.“
Prečítajte si tiež:
Žena dostala trest smrti pomocou smrtiacej injekcie za vraždu svojej kamarátky, ktorú spáchala ešte v roku 1995. Mala sa tak stať prvou ženou popravenou v Tennessee za posledných 200 rokov.
Na mieste popravy, ktorá prebehla v stredu večer miestneho času, sa nachádzalo aj sedem vopred vybraných reportérov.
Práve tí opísali nevydarený pokus o popravu.
„Zdá sa, že to nedopadlo tak, ako malo,“ opísal John North, reportér televíznej stanice WBIR.
Svedkovia teraz opisujú, že poprava bola chaotická a mučivá.
Po tom, ako žena povedala svoje posledné slová: „Som v pokoji a som pripravená ísť,“ sa začala procedúra.
O niekoľko minút sa mala sťažovať na bolesť v ruke, uvádza FOX 5. „Žila na mojej ruke má pocit, akoby mi mala každú chvíľu prasknúť,“ povedala. Po líci sa jej mala kotúľať dokonca slza.
Nato jej duchovný poradca poradil, aby sa pokúsila relaxovať.
Po pár minútach nasledovali hlasné vzdychy, potom zdvihla celú hlavu a pozrela sa na svoju ľavú ruku.
Následne kopala nohami tak často, že zo seba zhodila plachtu a prinútila väzenského zamestnanca, aby ju znova prikryl.
Desať minút po tom, ako sa sťažovala na bolesť, stále hýbala čeľusťou, hlasno dýchala či dokonca začala zívať.
Prečítajte si tiež:
Necelých 20 minút po otvorení závesu prvýkrát zatiahli záves, ktorý oddeľoval svedkov od popravnej komory. O tri minúty ho znova odtiahli, no svedkovia videli ženu hlasno chrápať.
Takmer 30 minút od začiatku procedúry sa zdalo, že dýchanie odsúdenej sa začína zastavovať. Potom však opäť prišlo chrápanie a pohyby hlavy a krku. Následne znova lapala po dychu a jej telo sa hýbalo, načo väznica opäť zatiahla záves. Svedkovia ju však stále počuli chrápať.
Takmer o hodinu neskôr ľuďom povedali, že majú miestnosť opustiť.
„Keď sme opustili budovu, nevedeli sme, či ešte žije,“ povedal novinár North.
Väzenkyňu následne previezli do nemocnice a jej právnici podali žiadosť o život zachraňujúce opatrenia. Argumentovali, že bolo porušené jej právo nebyť vystavená krutému a nezvyčajnému trestu.
„Neposkytnutie takejto starostlivosti predstavuje úmyselnú ľahostajnosť k legitímnym a vážnym zdravotným potrebám,“ napísali jej právnici.
Nejde pritom o prvú spackanú popravu v štáte. Práve Pikeovej právnici upozorňovali na prípad Tonyho Carruthersa, ktorý mal byť popravený v máji v tom istom väzení.
Počas procedúry mu zaviedli žilový vstup, no nepodarilo sa zaviesť záložný, ako to vyžaduje protokol. Poprava tak musela byť odložená.
Jeho právnička Maria DeLiberatová neskôr médiám opísala, ako Carruthers krvácal a stonal od bolesti, pričom označila pohľad na túto situáciu za „príšerný“.
Táto poprava vyvolala protesty aj medzi zdravotníkmi, ktorí písali guvernérovi listy, v ktorých ho žiadali, aby štát zaviedol také procedúry, ktoré by nevyžadovali prítomnosť zdravotníkov pri popravách.
„Ak má Tennessee pokračovať vo vykonávaní popráv väzňov, musí nájsť spôsob, ktorý popravovanej osobe nespôsobí krutú bolesť a utrpenie a nebude si vyžadovať účasť zdravotníckych pracovníkov v rozpore s ich etickými povinnosťami,“ napísali.
Navyše zdravotný stav niektorých väzňov, napríklad úzke či ťažko prístupné žily, môže viesť ku komplikáciám.
Práve Pikeová mala mať malé a poškodené, respektíve ťažko prístupné žily, na čo upozorňovali jej právnici. Tvrdili, že takáto poprava jej môže spôsobiť silnú bolesť a krvácanie. Hrozilo podľa nich aj to, že ak žila praskne alebo sa poškodí, pentobarbital sa nemusí správne dostať do krvného obehu.
Zatiaľ však nie je známe, či práve problémy so žilovým vstupom spôsobili zlyhanie popravy.
Guvernér Tennessee Bill Lee po nevydarenej poprave Pikeovej nariadil komplexné nezávislé preverenie a oznámil, že žiadna ďalšia poprava naplánovaná na tento rok sa neuskutoční.
Prečítajte si tiež:
Čo sa týka Pikeovej zločinu, v roku 1995 spolu so svojím priateľom a ďalšou kamarátkou zabili spoločnú kamarátku, na ktorú Pikeová žiarlila. Obeť vylákali do lesa, kde ju mučili a nakoniec zabili. Počas vraždy jej do tela vyrezali satanistické znaky a vrahyňa si nakoniec odniesla ako suvenír kúsok lebky obete.
Keď sa telo našlo, správca nemohol ani uveriť, že ide o človeka.
Pikeová a jej právnici neskôr tvrdili, že existujú okolnosti, ktoré podľa nich pomáhajú vysvetliť, prečo vtedy konala tak, ako konala. Jednou z nich malo byť ťažké detstvo plné násilia a problémov s alkoholom v rodine, ďalej bipolárna porucha a posttraumatická stresová porucha (PTSD).
Obhajoba poukazovala aj na poškodenie mozgu, ktoré malo podľa jej expertov súvisieť s tým, že Pikeovej matka počas tehotenstva pila alkohol. Pikeová však zároveň prijala zodpovednosť za svoj čin a tieto okolnosti neprezentovala ako jeho ospravedlnenie.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
