Dávate si poslednú kávu hneď po obede, aby vám večer nepokazila spánok? Možno to nie je vždy potrebné. Výskum ukázal, že pri kofeíne nezáleží iba na tom, kedy ho vypijeme, ale predovšetkým na množstve.
Vedci z Australian Catholic University skúmali, ako rôzne dávky kofeínu ovplyvňujú následný spánok. Výsledky publikovali v odbornom časopise Sleep. Na výskum upozornil denník New York Post.
Zistenia ukazujú výrazný rozdiel medzi bežnou a vysokou dávkou kofeínu. Kým 100 miligramov nemalo v tomto experimente významný vplyv na spánok ani štyri hodiny pred spaním, pri 400 miligramoch vedci zaznamenali negatívne účinky dokonca aj vtedy, keď ich účastníci prijali 12 hodín predtým.
Do experimentu sa zapojilo 23 zdravých mužov vo veku od 18 do 40 rokov, ktorí bežne prijímali menej ako 300 miligramov kofeínu denne. Každý z nich absolvoval niekoľko rôznych podmienok. Vedci im podávali buď placebo, 100 miligramov kofeínu alebo 400 miligramov kofeínu. Jednotlivé dávky dostali 12, osem alebo štyri hodiny pred svojím obvyklým časom spánku.
Sto miligramov vedci považovali približne za množstvo zodpovedajúce jednej šálke kávy. Štyristo miligramov predstavovalo vysokú dávku a zároveň hornú hranicu denného príjmu, ktorú pre zdravých dospelých bežne uvádzajú zdravotnícke autority.
Množstvo kofeínu v konkrétnej káve sa však môže výrazne líšiť podľa druhu kávy, veľkosti nápoja aj spôsobu prípravy.
Prečítajte si tiež:
Pri dávke 100 miligramov výskumníci v porovnaní s placebom nezistili štatisticky významné zhoršenie objektívne ani subjektívne hodnoteného spánku, a to ani v prípade, keď ju účastníci dostali štyri hodiny pred spaním.
Úplne inak dopadla dávka 400 miligramov. Ak ju muži prijali počas 12 hodín pred spaním, vedci zaznamenali neskoršie zaspávanie a zmeny v štruktúre spánku. Ak ju dostali osem hodín alebo menej pred spaním, ich spánok bol zároveň viac prerušovaný.
Čím bližšie k času spánku vysokú dávku prijali, tým výraznejšie boli jej negatívne účinky. Pri 400 miligramoch prijatých štyri hodiny pred spaním účastníci hodnotili kvalitu svojho spánku približne o 34 percent horšie než pri placebe.
Prečítajte si tiež:
Zaujímavý bol rozdiel medzi tým, čo ukázali merania, a tým, ako svoj spánok vnímali samotní účastníci.
Pri vysokej dávke prijatej osem alebo 12 hodín pred spaním sa už objektívne prejavovali negatívne účinky, ľudia ich však nemuseli subjektívne pociťovať. Podľa autorov tak nemusíme vždy správne odhadnúť, do akej miery kofeín náš spánok ovplyvnil.
Kofeín totiž blokuje účinok adenozínu, látky, ktorá sa počas bdenia postupne hromadí a podieľa sa na vytváraní pocitu ospalosti. Jeho účinok navyše nie je u každého rovnaký. Vedci upozorňujú na značné individuálne rozdiely v tom, ako rýchlo ľudia kofeín odbúravajú a ako citlivo naň reagujú. Úlohu môže zohrávať aj genetika.
Prečítajte si tiež:
Výsledok preto neznamená, že každý môže bez problémov vypiť kávu štyri hodiny pred spaním. Štúdia bola malá a zúčastnilo sa jej iba 23 zdravých mladších mužov. Ženy vedci do experimentu nezaradili. Ukazuje však, prečo samotná rada „nepite kávu niekoľko hodín pred spaním“ nemusí byť dostatočná.
Podľa autorov môže byť 100 miligramov kofeínu pre niektorých ľudí bez výrazného vplyvu na spánok aj štyri hodiny predtým, než si ľahnú. Pri jednorazovej dávke 400 miligramov môže byť situácia úplne iná – v tomto experimente ovplyvňovala spánok aj pri užití 12 hodín pred spaním.
Pri rozhodovaní, kedy si dať poslednú kávu, je preto dôležité pozerať nielen na hodiny, ale aj na to, koľko kofeínu počas dňa skutočne prijímame.
Káva však v poslednom období púta pozornosť nielen pre svoj vplyv na spánok, ale aj pre rastúce ceny. Prečo opäť zdražela a čo stojí za vývojom jej ceny? Viac sa dozviete v našom archívnom rozhovore:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
