Šľachtitelia priviedli späť unikát z pokraja vyhynutia.
V 90. rokoch ohrozený druh, dnes sa predpokladá, že ju vo voľnej prírode na Novom Zélande nenájdete.
Hmyzí endemit, Wētāpunga patriaci medzi najväčšie a najťažšie na svete, bol donedávna na pokraji vyhynutia. Vedcom sa však podarilo priviezť ho späť.
„Budúcnosť wētāpungy vyzerá sľubne,“ uviedol Chris Green, čestný výskumník novozélandského oddelenia ochrany prírody a spoluautor správy, ktorá dokumentuje výsledky programu pre New Zealand Journal of Zoology.
Vďaka rozsiahlemu chovnému programu vypustili ochranári do voľnej prírody už približne 11-tisíc jedincov. Na viacerých miestach sa im podarilo vytvoriť sebestačné populácie. Vďaka prelomovému šľachtiteľskému programu sa teda ich populácia oficiálne „zotavuje“.
Samica Wētāpunga môže vážiť približne toľko ako myš. Jej telo môže dorásť až do dĺžky desať centimetrov a rozpätie nôh vie dosiahnuť 20 centimetrov.
Wētāpunga sa kedysi vyskytovala v niektorých častiach Severného ostrova Nového Zélandu. K výraznému úbytku populácie však prispela strata prirodzeného prostredia. Potom prežívala už len na niekoľkých ostrovoch bez predátorov v zálive Hauraki pri Aucklande a pri pobreží regiónu Northland.
Situáciu však začal meniť rozsiahly chovný program.
Počas posledných 15 rokov odchovali v zariadení Butterfly Creek a v Auckland Zoo desaťtisíce jedincov. Vďaka tomu ich mohli teraz postupne presúvať na ďalšie ostrovy bez predátorov aj do vybraných rezervácií na pevnine severne od Aucklandu.
Prečítajte si tiež:
Chovatelia postupne vyvinuli techniky, ktoré umožňujú odchovávať väčšie množstvo wētāpung spoločne.
Mladé jedince, takzvané nymfy, dostávajú potravu zloženú z čerstvých listov, bielkovín z rybích vločiek a listového odpadu. Ako uviedol portál The Guardian podľa vyjadrení výskumníka Greena, práve dostatok bielkovín je rozhodujúci pre prežitie najmladších nýmf.
Keď hmyz vyrastie natoľko, aby sa dokázal lepšie chrániť, ochranári ho premiestnia do nového prostredia. Celkovo sa už uskutočnilo 45 samostatných premiestnení do voľnej prírody, čo Green označil za veľmi vysoké číslo v porovnaní s projektmi obnovy iných druhov.
Najdôležitejším dôkazom úspechu je podľa odborníkov vývoj populácií na dvoch ostrovoch.
Monitoring ukázal, že si tam wētāpungy vytvorili sebestačné populácie a vytvorili už štvrtú a piatu generáciu. Aj preto sa ochranársky status druhu zlepšil z kategórie „národne ohrozený“ na „národne zotavujúci“.
„Je to vzrušujúce, pretože niečo podobné nemôžeme oznámiť pri mnohých ďalších ohrozených druhoch,“ povedal Green. Chorvátsky portál Index.hr uviedol, že Nový Zéland je mimoriadne zraniteľný voči úbytku druhov kvôli veľkému počtu endemických druhov a problémom s dovezenými škodcami.
Green tvrdí, že krajina patrí medzi lídrov v ochrane bezstavovcov a nepozná iný chovný program, ktorý by fungoval v podobnom rozsahu a s porovnateľným úspechom. Výsledky projektu by preto mohli povzbudiť aj ďalšie inštitúcie k vytvoreniu podobných programov na ochranu ohrozených druhov.
Na juhu Slovenska sa po rokoch ukázal vzácny hmyz. Pozrite si reportáž:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
