Záhada Noemovej archy opäť ožíva: Vedci pod zemou našli gigantickú umelú stavbu

Záhada Noemovej archy opäť ožíva: Vedci pod zemou našli gigantickú umelú stavbu
Zdroj: Profimedia.sk

Napriek skeptickým ohlasom v roku 2026 turecká vláda udelila organizácii NAS povolenie na začatie invazívnejších a komplexnejších geologických a archeologických vykopávok vo formácii Durupinar.

Nový radarový prieskum kontroverznej tureckej formácie Durupinar identifikoval umelú stavbu zakopanú pod týmto miestom, čím sa opäť rozhorela dlhoročná debata o tom, či by táto formácia mohla súvisieť s biblickou Noemovou archou, informuje web Jerusalem Post (JP).

„Predbežná správa Dr. Khosrowa Bakhtara POTVRDZUJE, že formácia Durupinar NIE JE geologického pôvodu a že pod povrchom sa nachádza ‚mimoriadna‘ umelá stavba,“ uviedla organizácia Noah’s Ark Scans (NAS), ktorá sa podieľa na výskume tejto lokality.

Aj keď organizácia objav považuje za hotovú vec, je nutné spomenúť, že tieto zistenia zatiaľ neboli nezávisle overené ani podrobené odbornému posúdeniu.

Toto nálezisko, ktoré najskôr objavil kurdský pastier a neskôr v roku 1959 znovuobjavil kapitán tureckej armády Ilhan Durupinar, sa vďaka svojmu jedinečnému tvaru a blízkosti hory Ararat začalo spájať s biblickou archou.

Staršie výskumy spojenie s archou nepotvrdili

Od 60. rokov 20. storočia sa výskumníci márne pokúšajú dokázať teóriu o biblickom pôvode tohto miesta. Hoci sa zistilo, že dĺžka miesta sa takmer presne zhoduje s rozmermi opísanými v knihe Genezis, ktorá je prvou knihou židovskej Tóry a kresťanského Starého zákona, na mieste neboli nájdené žiadne ďalšie jednoznačné archeologické ani vedecké dôkazy.

Závery odborníkov z 90. rokov spochybňujú autenticitu nálezu pri tureckom meste Dogubayazit. Americký špecialista na lodné vraky David Fasold a geológ Lorence Collins vo svojej vtedajšej štúdii vyvrátili niektoré údajné spojenia s Noemovou archou.

„Prírodný skalný útvar v blízkosti Dogubayazitu v Turecku bol nesprávne identifikovaný ako Noemova archa,“ napísali americký expert na vyzdvihovanie vrakov David Fasold a geológ Lorence Collins v článku na túto tému z 90. rokov. „Mikroskopické skúmanie údajnej železnej konzoly ukazuje, že pochádza zo zvetraných vulkanických minerálov.“

Prečítajte si tiež:

Turecká vláda schválila podrobnejšie skúmanie lokality

Napriek skeptickým ohlasom však v roku 2026 turecká vláda udelila organizácii NAS povolenie na začatie invazívnejších a komplexnejších geologických a archeologických vykopávok vo formácii Durupinar.

Predbežné zistenia pochádzajú práve z tohto nového skúmania, pri ktorom sa použili systém BakhtarRadar – systém na zobrazovanie podpovrchových vrstiev vyvinutý inžinierom Khosrowom Bakhtarom.

Podľa NAS prieskum odhalil lineárne prvky, uhlové križovatky, vrstevnaté štruktúry a možné dutiny pod formáciou. Výskumníci interpretujú tieto prvky skôr ako možné chodby, komory a viaceré vnútorné úrovne než ako geologické anomálie. Keďže však ide o predbežné zistenia, musia ešte prejsť odborným posúdením.

V rámci prieskumu v roku 2026 začala organizácia NAS vŕtať do formácie s cieľom odobrať vzorky pôdy a otestovať ich na prítomnosť organického materiálu, napríklad dreva, ktorý by mohol slúžiť ako východiskový bod pre ďalší výskum.

„Toto je najvýznamnejší objav za 40 alebo 45 rokov mojej kariéry. Takéto anomálie som ešte nikdy nevidel. Za celý život nie,“ povedal Bakhtar vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach NAS.

„Keby tieto anomálie neboli dôležité, vôbec by sme ich nezaznamenali, ale skutočnosť, že sa prejavili tak jasne, naznačuje, že majú nejaký pôvod. Som si na 100 % istý, že pochádzajú z toho istého pôvodného objektu,“ uviedol Bakhtar.

Prieskumné vrty nenarazili na žiadne skalné prekážky

Začiatkom tohto týždňa NAS zverejnila zábery zhotovené robotom „gopher“, ktorý bol zoslaný do starostlivo vyvŕtaného otvoru s cieľom zmapovať anomálie vo vnútri.

Podľa NAS cestou nenarazil na žiadnu skalu ani skalné podložie. Okrem toho vedci odobrali vzorky pôdy z odkrytých bokov a okrajov útvaru, ktoré sa momentálne podrobujú laboratórnej analýze s cieľom zistiť prítomnosť zvyškov skameneného dreva alebo akýchkoľvek umelých predmetov.

Skamenenie (petrifikácia) dreva trvá v prírode najčastejšie stovky tisíc až milióny rokov, za mimoriadne priaznivých podmienok však môže prebehnúť aj v ráde desiatok rokov.

„Keď sme vstúpili do člna, zaznamenali sme veľmi výraznú hranicu, ktorú tvorí veľmi tmavá čiara tiahnuca sa až na dno. Pokiaľ ide o intenzitu signálu, nezáleží na tom, v akej hĺbke sa nachádzate. Všetky majú rovnakú intenzitu a my to vieme kvantifikovať. Opakované anomálie, ktoré keď spojíte, vytvárajú koridory. Preto si myslím, že všetky anomálie súvisia s jedným konkrétnym objektom,“ povedal Bakhtar. 

Kým však nebudú k dispozícii tieto dôkazy a nebudú nezávisle vyhodnotené, formácia Durupinar zostáva ani potvrdenou archeologickou loďou, ani preukázaným miestom Noemovej archy, uzavrel JP.

V priloženom videu si pozrite archívny príspevok o archeologických nálezoch pod námestím pred katedrálou Notre Dame:

​

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Zaujímavosti zo sveta

Dôležité udalosti