V skale, z ktorej postavili Sfingu, objavili lebku doteraz neznámeho pravekého predátora

V skale, z ktorej postavili Sfingu, objavili lebku doteraz neznámeho pravekého predátora
Veľká Sfinga v Gíze. Zdroj: Profimedia.sk

Staroveký vápenec ťažený na stavbu egyptských pamiatok obsahoval skameneliny tvorov, ktoré obývali túto oblasť desiatky miliónov rokov predtým, než kamenári začali svoju prácu.

Paleontológovia identifikovali nový druh vyhynutého krokodíla na základe fosílnych pozostatkov zachovaných v tých istých vápencových blokoch, ktoré sa ťažili na stavbu Veľkej sfingy v Gíze. Toto zviera, pomenované Herugavialis cairensis, patrí do pravekej skupiny krokodílov s dlhým ňufákom, známych ako gaviali. Pôvodne si pritom veci mysleli, že ide o iný, už známy druh krokodíla. Informuje o tom portál Phys.org.

Objav uverejnený v časopise Royal Society Open Science odhaľuje zaujímavú paralelu medzi fosíliou a pamiatkou. Lebka krokodíla nemá koniec papule, čo pripomína chýbajúci koniec nosa u Sfingy.

Tento výskum je výsledkom medzinárodnej spolupráce vedcov z Veľkej Británie, Švédska, Nemecka a Egypta. Ich zistenia spochybňujú doterajšie chápanie toho, ako sa tieto charakteristické krokodíly rozšírili po starovekom Stredozemí, regióne, v ktorom dnes už krokodíly vôbec nežijú.

Fosílne vzorky boli zozbierané v 20. rokoch 20. storočia z mokattamskej formácie, geologickej vrstvy starej približne 45 miliónov rokov, ktorá pochádza zo stredného eocénu. V tom čase pokrývali veľkú časť územia dnešného Egypta plytké moria.

Počiatočné skúmanie takmer kompletnej lebky viedlo prvých výskumníkov k zaradeniu týchto pozostatkov do rodu Tomistoma na základe povrchných podobností s falošným gavialom. Exempláre zostali v múzejných zbierkach desaťročia zaradené do tejto kategórie.

Katedrála Panny Márie a svätého Simona garbiara. Najväčší zo siedmich kostolov a kaplniek ukrytých v sústave jaskýň v pohorí Mokattam. Zdroj: Profimedia.sk

So Sfingou ho spája materiál aj rovnaký hendikep

​Moderné počítačové tomografické skenovanie umožnilo výskumnému tímu preskúmať vnútorné štruktúry lebky bez poškodenia fosílií. Táto technológia odhalila doteraz neviditeľné anatomické znaky, ktoré odlišovali egyptské exempláre od rodu Tomistoma.

Podrobná analýza lebky odhalila dostatočné rozdiely na to, aby bolo možné založiť nielen nový druh, ale aj úplne nový rod.

Názov rodu je odvodený od Heru, egyptského boha, o ktorom vedci predpokladajú, že mohol byť inšpiráciou pre samotnú ikonickú pamiatku. Názov druhu „cairensis“ odkazuje na hlavné mesto Egypta, v blízkosti ktorého sa nachádza aj fosília, aj Sfinga.

Dlho sa tradovalo, že nos Sfingy odstrelili vojaci francúzskeho vojvodcu a štátnika Napoleona Bonaparta počas výpravy do Egypta v roku 1798. Tento mýtus však vyvracajú staršie maľby. Dánsky cestovateľ a námorný dôstojník Frederic Louis Norden nakreslil Sfingu bez nosa už v roku 1737 – teda desaťročia pred narodením a príchodom Napoleona. Veľká sfinga v Gíze prišla o nos najpravdepodobnejšie úmyselným zničením v 14. storočí. Stredoveký arabský historik Al-Makrízí napísal, že nos zničil v roku 1378 sufiísky moslimský fanatik Muhammad Sa'im al-Dahr. Miestni roľníci vtedy Sfingge prinášali obety a modlili sa k nej, aby ovplyvnila úrodu a záplavy na Níle. Dervišovi to prekážalo ako modloslužba, preto nechal nos utĺcť. Rozlúčený dav ho za to údajne lynčoval a obesil.

Vedci zvolili tento názov pre nápadnú podobnosť medzi poškodeným ňufákom krokodíla a chýbajúcim nosom Sfingy. Oba exempláre pochádzajú z rovnakých eocénnych vápencových ložísk na plošine v Gíze.

Staroveký vápenec ťažený na stavbu egyptských pamiatok obsahoval skameneliny tvorov, ktoré obývali túto oblasť desiatky miliónov rokov predtým, než kamenári začali svoju prácu.

Prečítajte si tiež:

Stredozemné more kedysi bolo plné krokodílov

Herugavialis cairensis zdieľal staroveké egyptské vody s aspoň dvoma ďalšími druhmi gavialov, čo naznačuje prekvapivo rozmanitú komunitu krokodílov v rámci jedného morského biotopu. Toto spolunažívanie je v rozpore s predpokladmi, že gaviali fungovali výlučne ako sladkovodní špecialisti.

Populácia krokodílov v Stredozemnom mori definitívne zanikla približne pred šiestimi miliónmi rokov počas messinskej salinitnej krízy, keď túto oblasť postihlo závažné vysušenie. Táto udalosť úplne vyhubila všetky krokodíly v tejto oblasti.

Dnes je Stredozemné more medzi morami s teplým podnebím jedinečné úplnou absenciou krokodílov, čo je situácia, ktorá ostro kontrastuje s bohatou rozmanitosťou zdokumentovanou vo fosílnych nálezoch z období, ako je eocén.

Identifikácia druhu Herugavialis cairensis poukazuje na to, ako súčasné analytické metódy dokážu priniesť nové objavy z historických múzejných zbierok. Fosílny materiál, ktorý bol nazbieraný pred takmer storočím a zaradený do známych klasifikácií, viedol k objaveniu úplne nového druhu po tom, čo bol podrobený CT skenovaniu a súčasným komparatívnym technikám.

V priloženom videu si pozrite archívny príspevok o objave novej chodby vo Veľkej pyramíde:

​

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Zaujímavosti zo sveta

Dôležité udalosti