Po takmer 60 rokoch sa majú zmeniť pravidlá v školách. Učitelia by mohli voči žiakom použiť fyzickú silu

Problémy so žiakmi na školách vnímajú už ako neúnosné. Pristupujú preto k jednej z najkontroverznejších zmien v školstve. Pedagóg by podľa nej mohol voči žiakovi v prípade potreby zakročiť fyzickou silou, píše Le Monde.fr.

Zmena prichádza po takmer 60 rokoch. Od roku 1967 mohli učitelia fyzicky zasahovať počas vyučovania iba v prípade, že bola ohrozená ich bezpečnosť alebo bezpečnosť iných žiakov.

Opatrenia v rámci reformy, ktorú vláda pripravila, by učiteľom umožnili žiaka fyzicky zadržať, vyviesť z triedy a dokonca ho aj pridržať na stoličke v prípade, že by sa správal problematicky.

Patria sem prípady, keď študent narúša vyučovanie, uráža iných alebo akýmkoľvek spôsobom ohrozí či napadne kohokoľvek z triedy, a to fyzicky alebo slovne. Zásah fyzickou silou sa môže týkať aj situácií, keď napríklad študent počas hodiny púšťa na mobile nahlas hudbu či videá a odmieta s tým napriek výzvam prestať.

Nový návrh predložila vláda 8. októbra.

Obavy o bezpečnosť v školách

Dánska vláda takto reaguje na stupňujúce sa obavy o bezpečnosť žiakov a učiteľov v školách. Svoj návrh podložili aj údajmi od organizácií Epinion a Als Research, ktoré zistili, že fyzické násilie bolo za jediný rok zaznamenané medzi študentmi vo viac ako polovici sledovaných tried, pričom išlo najmä o žiakov nižších ročníkov.

Dánsky minister školstva Magnus Heunicke uviedol, že vzhľadom na prezentované dáta je situácia s násilím na školách vážna. Učitelia v Dánsku vraj už dlhší čas požadujú vyššie právomoci, ktorými by chránili seba aj ostatných žiakov. Zároveň chcú jasnejšie pravidlá na efektívnejšie udržiavanie poriadku a ochranu práv študentov, ktorí trpia na úkor niektorých jedincov.

Kritika návrhu

Ako pripomenul web 24ur.com, s návrhom nesúhlasia všetci. Vyslúžil si ostrú kritiku najmä zo strany časti odborníkov, ktorí sa domnievajú, že sa tým bude riešiť len následok, nie príčina nevhodného správania.

Odborníčka Louise Klinge varuje, že nové pravidlá by mohli normalizovať použitie fyzickej sily ako spôsobu riešenia konfliktov. Rasmus Kjeldahl z organizácie pre práva detí sa obáva, že učitelia stratia dôveru študentov a stanú sa akýmisi „policajtmi“ a v konečnom dôsledku to podľa neho neodstráni príčiny problému.

Spomínajú tiež otázku právnej istoty a síce, kto posúdi, či použitie fyzickej sily bolo v danom prípade primerané a opodstatnené alebo nie.

Problémy aj v iných krajinách

Nejde o jedinú krajinu, ktorá má problém s udržiavaním disciplíny na školách, píše Index.hr. Agresívne správanie detí navyše nemá jedinú príčinu. Podľa WHO a OECD ho ovplyvňuje kombinácia vlastností každého dieťaťa, jeho rodinného prostredia, rovesníkov, školy aj spoločnosti.

Kľúčovú úlohu pritom zohráva výchova. Nedostatočný dohľad, nejednotné pravidlá, rodinné konflikty či slabé puto s rodičmi môžu zvyšovať riziko problémového správania. Rovnako škodlivá môže byť príliš prísna výchova, krik a ponižovanie, ktoré dieťa učia riešiť konflikty agresiou.

Deti sa schopnosť zvládať hnev a impulzy učia postupne, najmä vo vzťahoch s dospelými. Krik či údery nemusia byť prejavom agresie, ale aj neschopnosti spracovať emócie.

Vyučujúci by preto podľa organizácií mali rozlišovať medzi deťmi, ktoré potrebujú pomoc so zvládaním emócií, a tými, ktoré vedome ohrozujú ostatných.

Systematický prehľad výskumov z roku 2025 navyše poukázal na súvislosť medzi nadmerným používaním technológií a slabšími výkonnými funkciami, napríklad kontrolou impulzov či pozornosťou.

Ak obrazovky slúžia ako hlavný spôsob upokojovania dieťaťa, môže mať menej príležitostí osvojiť si vlastné spôsoby zvládania frustrácie. Nedostatok spánku spojený s ich používaním navyše môže zvyšovať podráždenosť a znižovať trpezlivosť.

Návrh školskej reformy v Dánsku ešte nie je schválený a čaká ho rokovanie v parlamente. Ak ho schvália, do platnosti by mohol vstúpiť v auguste 2027.

Tragická streľba na škole v USA: