O chorobách sa mlčí, dážď vám tu môže odfarbiť bundu. Najtoxickejšie mesto sveta je napriek tomu pre Rusov magnetom

​Kedysi tam ľudia žili za trest, dnes ich lákajú na vysoké odmeny. Na severe Sibíri, tri stovky kilometrov za polárnym kruhom, leží jedno z najviac znečistených miest sveta. Napriek tomu v Noriľsku žije približne 176 000 stálych obyvateľov a prechodne až štvrť milióna sezónnych robotníkov, píše portál iDNES.

V priemyselnej pevnosti postavenej na troskách bývalého gulagu ich čakajú tuhé mrazy, domy sa prepadávajú do roztápajúceho sa permafrostu, z komínov stúpajú jedovaté výpary a na skládkach čakajú na svoje prebudenie ďalšie ekologické katastrofy nahromadené v dôsledku desaťročí ťažby.

Základy priemyslu vybudovali v neľudských podmienkach väzni sovietskeho systému pracovných táborov Norillag, založeného v roku 1935. 

Po jeho v roku 1956 museli sovietski vodcovia vyriešiť problém, ako prilákať ľudí, aby tu pracovali dobrovoľne. Sovietsky štát začal ponúkať vyššie mzdy, osobitné príplatky, dlhšiu dovolenku a ďalšie výhody, ktoré mali vyvážiť extrémne životné podmienky.

Norilsk si dodnes úzkostlivo stráži režim niekdajších sovietskych uzavretých miest. Cudzinci sa sem bez špeciálneho povolenia nedostanú, čo efektívne blokuje prácu nezávislých médií aj environmentálnych organizácií.

Život tu diktujú nepísané pravidlá: mlčať, nesťažovať sa a vyhýbať sa kontaktom s vonkajším svetom. Najväčším tabu sú debaty o podlomenom zdraví v dôsledku agresívneho ťažobného priemyslu.

Kto tieto pravidlá poruší, riskuje okamžitú stratu zamestnania. Mesto si to môže dovoliť – záujemcov o rýchly zárobok, ktorí tu neplánujú zapustiť korene, je totiž stále viac než dosť.

Odrezaní od sveta

Noriľsk je jedným z najizolovanejších miest na svete a nemá žiadne priame cestné ani železničné spojenie so zvyškom Ruska. Mesto funguje z hľadiska dopravy ako pomyselný ostrov. Pre ľudí je jedinou praktickou celoročnou možnosťou, ako sa do mesta dostať alebo ho opustiť, využitie Letiska Alykel.

Nákladná doprava sa spolieha na rieku Jenisej a Severnú morskú cestu. Počas krátkeho leta funguje lodné spojenie cez riečny prístav Dudinka.

Noriľsk síce má vlastnú cestnú sieť a dokonca aj Noriľskú železnicu, tá je však úplne izolovaná od ruskej celoštátnej siete. Spája len samotný Noriľsk s okolitými banskými mestami a prístavom Dudinka a slúži výhradne na prepravu nákladu (predovšetkým niklu a iných rúd).

Krutá zima

Norilsk je obklopený tundrou a väčšinu roka ho ovláda mráz. Priemerná celoročná teplota v Norilsku sa pohybuje približne od -9,1 °C do -10 °C, pričom zimné mrazy tu bežne presahujú -40 °C. 

 Sneh je tu špinavo sivý a život sa tu odohráva v rozmazanom opare.

Snehové búrky dokážu v priebehu krátkej doby premeniť ulice na biely labyrint, v ktorom miznú bežné orientačné body. Ešte horšia je však „čornaja purga“ – čierna snehová búrka s extrémne silným vetrom a tak hustým snežením, že viditeľnosť klesá prakticky na nulu. 

V januári 2014 zaznamenali v Noriľsku počas čiernej fujavice negatívny teplotný rekord s pocitovou úrovňou až −64 °C.

Obyvatelia vtedy radšej nevychádzajú z domov a keď už musia, pohyb im uľahčujú laná napnuté medzi budovami. Zima v Noriľsku trvá prakticky 11 mesiacov.

Polárna noc v Noriľsku sa každoročne začína 30. novembra a končí 13. januára. Obyvatelia mesta tak nevidia slnko vyjsť nad obzor približne 6 týždňov.

Mesto v centre obrovskej skládky

Norilsk sa vďaka rozsiahlej ťažbe niklu, medi a paládia, ktorú prevádzkuje spoločnosť Nornickel, stal jedným z najviac znečistených miest na svete.

Mestské hutnícke komplexy vypúšťajú každý rok do ovzdušia približne 2 milióny ton oxidu siričitého a ťažkých kovov, čo predstavuje asi 1 % celosvetových emisií oxidu siričitého.

Vzduch tu dráždi dýchacie cesty a prispieva k vzniku kyslých zrážok, ktoré dokážu odfarbiť bundu. Spolu so spadom ťažkých kovov už zničili viac ako 5 miliónov akrov boreálneho lesa a otrávili miestne vodné toky.

Obyvatelia trpia závažnými ochoreniami dýchacích ciest a zvýšeným výskytom rakoviny. Priemerná dĺžka života v Noriľsku je približne o 10 rokov nižšia ako celoruský priemer.

Situáciu ešte viac zhoršujú časté priemyselné havárie. V septembri 2016 obleteli svet fotografie rieky Daldykan, ktorá po úniku priemyselnej vody z jedného zo závodov spoločnosti Norilsk Nickel, nadobudla neprirodzene červenú farbu

V máji 2020 uniklo z poškodenej nádrže elektrárne neďaleko Norilsku 21 000 ton motorovej nafty a značná časť sa dostala do okolitých vodných tokov a pôdy. Červeno sfarbené škvrny sa rozšírili po arktickej krajine a Rusko muselo vyhlásiť federálny stav núdze.

Nornickel musel investovať obrovské sumy do environmentálnych opatrení. V roku 2021 mu arbitrážny súd nariadil zaplatiť rekordnú kompenzáciu 146 miliárd rubľov za masívny únik paliva, pričom tieto prostriedky boli viazané na podporu ekologických projektov v Krasnojarskom kraji. Okrem toho firma investuje do znižovania emisií (napr. uzatvorením starých hút).

Nezávislá ekologická organizácia Bellona však upozornila, že pokles emisií oxidu siričitého v roku 2025 bol výrazne menší, než sa pôvodne plánovalo, a obyvatelia naďalej trpeli zhoršenou kvalitou ovzdušia.

Problémy spojené s roztápajúcim sa permafrostom

Permafrost, na ktorom je postavené celé mesto, sa s otepľovaním Arktídy začína topiť. Z roztápajúcej sa pôdy sa začali vynárať staré skládky priemyselného odpadu. Jedovaté látky, ktoré boli po celé desaťročia uväznené v permafroste, sa tak začali šíriť do okolitého prostredia.

Na povrch sa tu dostávajú a hnijú dva milióny ton komunálneho odpadu, 1,3 milióna ton priemyselného odpadu a tiež 600 000 ton kovového šrotu z vyradenej techniky ťažobných prevádzok. Okolo topiacich sa hôr odpadu vznikajú kaluže, jazerá a lagúny plné toxických látok a jedovatých výparov.

Problému nestabilného podložia čelia aj panelové domy postavené na hlbokých pilótach, ktoré sa začínajú nebezpečne nakláňať a praskať. Nerovnomerné sadanie podložia ohrozuje aj inžinierske siete aj mestské komunikácie.

Z drsného gulagu na priemyselné Eldorádo

Hoci základy tohto mesta položili kruté podmienky tábora nútených prác, dnešný Norilsk sa napriek extrémnej arktickej klíme pretransformoval na významné industriálne centrum. Hlavným lákadlom pre nových obyvateľov sú nadštandardné zárobky, ktoré vysoko prevyšujú zvyšok krajiny.

Stojí za tým premyslený systém finančných stimulov:

• Regionálny koeficient: Kvôli polohe za polárnym kruhom sa základná tabuľková mzda automaticky násobí koeficientom 1,8.
• Severný príplatok: Vernosť regiónu sa vypláca. Podľa počtu odpracovaných rokov a pozície môže bonus narásť o ďalších 80 %.Sociálne výhody:
• Zamestnanci dostávajú týždeň dovolenky navyše a možnosť odísť do penzie o päť rokov skôr.

Výsledok? Priemerný mesačný plat sa tu po zarátaní všetkých bonusov šplhá na 217-tisíc rubľov (v prepočte približne 2 350 eur). Pre porovnanie, celoruský mzdový priemer sa pohybuje na úrovni zhruba 900 eur.

V priloženom videu si pozrite archívny príspevok o kráteroch na Sibíri, ktoré vznikajú v dôsledku roztápania permafrostu:

​