Do jedinej školy chodia už 20 rokov. Toľko uplynulo od otvorenia prvej školy pre deti s autizmom. A budova je ich druhým domovom aj v dospelosti. Ako zistili, vo vyššom veku veľa možností nemajú a rodičia žijú v neistote.
Ich deti v špecializovanej škole doslova vyrástli. A pretože iné možnosti nenašli, zariadenie neopustili ani po 20 rokoch.
„Keď zostane zrazu doma, tak ono to ide dole. So zručnosťami aj správaním,“ povedala mama autistického chlapca.
Jej 27-ročný syn má ťažšie postihnutie, bála sa, či sa v dospelosti nezhorší stav aj správanie. Ako najhoršia sa ale ukázala izolovanosť. A keby nechodili do centra v Žiline, nevedeli by, na koho sa obrátiť.
„Má 36 a chodí sem medzi tie malé deti, nemáme ho kde dať. Je tu ale naučený, chodiť sem, chodí tu rád,“ uviedla matka ďalšieho autistu.
Zostávajú u nich až dovtedy, pokiaľ to dovolí zdravie. „Pokiaľ je klient fit, my máme otvorené ruky aj do vyššieho veku,“ hovorí opatrovateľka Michaela Chomová.
V zariadení zostávajú aspoň na pár hodín. Ako uviedla riaditeľka zariadenia Beáta Matušáková, pre tieto deti často nie sú vhodné bežné domovy sociálnych služieb, takže možností nemajú veľa.
Hovoria ale aj o takých, ktorí sa napriek náročnému procesu zaradili do bežného života. Aj preto je dôležité nepodceniť liečbu a terapie.
Otázkou zostáva, ako sa kapacitne vyrovnajú s čoraz väčším počtom prípadov. Od počiatočných desiatich žiakov prešli napríklad v Žiline k stovke ľudí. A viacerým vyhovieť nevedia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
