Svojou veľkosťou bola podobná Neptúnu.
Od Merkúru až po Neptún. Do slnečnej sústavy mohla podľa najnovšej štúdie kedysi patriť ešte jedna veľká ľadová planéta, podobná Neptúnu.
„Pre predstavu – Neptún a Urán sú 15-17-krát hmotnejšie ako naša Zem,“ vysvetlil astronóm z Univerzity Komenského v Bratislave Juraj Tóth.
Táto planéta vraj kedysi svojou gravitáciou ovplyvnila susedný Jupiter a Urán tak, že sa okolo nich mohli sformovať ich známe a početné mesiace. Jupiter má vyše sto mesiacov, Urán takmer 30.
„Mesiace dostali nejaký gravitačný impulz, ale len sa usadili na rezonančných dráhach,“ doplnil Tóth.
„Ak by nebola obria planéta, bola by len jednopercentná pravdepodobnosť, že mesiace by ostali pri obrích planétach,“ ozrejmil astrofyzik z UPJŠ v Košiciach Štefan Parimucha.
Osud tejto planéty však spečatilo práve priblíženie sa k Jupiteru, ktorý ju doslova vymrštil von z našej slnečnej sústavy.
„Plynný ľadový obor sa vybral na púť galaxiou, opustil našu slnečnú sústavu a kdesi sa túla v medzihviezdnom priestore,“ hovorí Pavol Bobík, astrofyzik z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Podľa niektorých vedcov by dodnes v našej slnečnej sústave predsa len mohla existovať ešte jedna, takzvaná Deviata planéta. Vysvetľovalo by to zvláštny pohyb telies za Neptúnom.
Ak existuje, je malá šanca, že ide o tú istú stratenú planétu, ktorá by predsa len uviazla v odľahlých hlbinách slnečnej sústavy.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
