Výskum ukázal, že bábätká mali celkový objem mozgu v priemere o 4 % menší v porovnaní s deťmi zdravých matiek – a to aj v prípadoch, kedy išlo len o miernu formu choroby.
Deti narodené matkám trpiacim anémiou majú menšie mozgy, a to najmä v kľúčových oblastiach súvisiacich s pohybom, učením a reguláciou emócií. S týmto zistením prišli autori novej štúdie, podľa ktorých by zistené rozdiely mohli viesť ku kognitívnym problémom, keď deti nastúpia do školy, píše denník The Guardian.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že anémia je významný verejnozdravotný problém, pričom globálne sa týka približne 30 % žien vo veku 15 až 49 rokov, 37 % tehotných žien a 40 % detí vo veku 6–59 mesiacov.
Najvyššia miera výskytu je v subsaharskej Afrike a južnej Ázii. Na Slovensku je tento podiel nižší, podľa údajov Global Nutrition Report je anémiou postihnutých približne 23,5 % žien v reprodukčnom veku (15 – 49 rokov).
Prečítajte si tiež:
Anémia je stav, keď má telo nedostatok zdravých červených krviniek alebo hemoglobínu – látky, ktorá prenáša kyslík. Keď ho je málo, orgány a tkanivá fungujú s nižším prísunom kyslíka, čo môže znižovať výkon, zhoršovať sústredenie a pri ťažších formách zaťažovať aj srdce.
Anémia sa často spája s únavou, slabosťou či horšou kondíciou. Mnohé pacientky pritom o tomto probléme ani netušia, pretože počiatočné príznaky často pripisujú iba bežnému stresu či prepracovaniu.
Neliečená anémia pritom neznamená len menej energie. Pri výraznejšom poklese hemoglobínu môže srdce pracovať intenzívnejšie, aby kompenzovalo deficit kyslíka. V tehotenstve sa anémia spája aj so zvýšeným rizikom komplikácií a horšími výsledkami pre matku aj dieťa.
Prečítajte si tiež:
Na to, ako vplýva chudokrvnosť na vývoj organizmu dieťaťa, sa bližšie pozreli vedci z King’s College London vo Veľkej Británii a z Univerzity v Kapskom Meste v Južnej Afrike. V rámci svojho výskumu sledovali viac ako 300 matiek a ich detí v Kapskom Meste a niekoľkokrát im skenovali mozgy vo veku od troch mesiacov do dvoch rokov.
Zistili, že celkový objem mozgu detí narodených matkám trpiacim anémiou bol v priemere o 4 % nižší ako u detí narodených matkám bez anémie – a to napriek tomu, že u všetkých matiek s anémiou bola diagnostikovaná iba mierna forma tohto ochorenia.
Rozdiely boli zaznamenané v troch konkrétnych oblastiach mozgu: putamen (okrúhla štruktúra šedej hmoty), caudate nucleus (chvostnaté jadro) a corpus callosum (kalózne teleso). Tieto tri štruktúry patria medzi kľúčové časti ľudského mozgu. Zatiaľ čo putamen a caudate nucleus úzko spolupracujú ako súčasť hlbokých mozgových štruktúr, corpus callosum slúži ako hlavný komunikačný most medzi hemisférami.
„Všetky tri tieto oblasti mozgu sa podieľajú na kľúčových neuropsychologických funkciách,“ uviedla pre britský denník klinická neuropsychologička Jessica Ringshaw, hlavná autorka štúdie, pričom ako príklady uviedla rýchlosť spracovania informácií, reguláciu emócií a exekutívne funkcie.
Rozdiel medzi skupinami detí sa počas prvých dvoch rokov života zväčšoval – napríklad corpus callosum bolo vo veku 12 mesiacov v skupine, ktorej matky trpeli anémiou, o približne 4 % menšie, avšak vo veku 24 mesiacov už o 6 %.
Predchádzajúci výskum v Južnej Afrike, ktorý sa zameriaval na batoľatá a deti v školskom veku, zistil podobné rozdiely v objeme mozgu.
„Nejde o deti, ktoré doháňajú zameškané, u ktorých by sa rozdiely v mozgu časom vytrácali,“ uviedla Ringshawová. „Tieto rozdiely pretrvávajú aj vtedy, keď majú deti šesť rokov a chodia do školy, a práve vtedy sa môžu začať prejavovať vo forme výraznejších kognitívnych ťažkostí.“
Prečítajte si tiež:
Tieto zistenia ponúkajú možné vysvetlenie pre skoršie štúdie, ktoré ukázali, že deti narodené matkám s anémiou dosahovali horšie výsledky v testoch vývinu.
Matky s anémiou aj bez nej boli inak veľmi podobné, pokiaľ ide o faktory ako príjem domácnosti a potravinová bezpečnosť, čo vedcov utvrdilo v presvedčení, že práve materská anémia spôsobila rozdiely, ktoré tím pozoroval.
Tieto výsledky podľa Ringshawovej potvrdili dôležitosť boja proti anémii u žien v reprodukčnom veku. „Mali by sme vykonávať skríning na anémiu a nedostatok železa, najmä počas tehotenstva,“ povedala a odporučila v prípade potreby užívanie perorálnych alebo dokonca intravenóznych doplnkov železa.
Hoci Svetová zdravotnícka organizácia uvádza zníženie výskytu anémie medzi svojimi prioritami, pokrok v tejto oblasti za posledné dve desaťročia stagnoval.
Prečítajte si tiež:
Anémia nie je jedna konkrétna diagnóza, skôr signál, že v tele prebieha problém.
Najčastejšie sa anémia prejavuje dlhodobou únavou, slabosťou, dýchavičnosťou pri námahe, búšením srdca, bledosťou či závratmi. Pri nedostatku železa sa môžu objaviť lámavé nechty a vlasy, pri nedostatku B12 aj neurologické ťažkosti (brnenie, necitlivosť, problémy s chôdzou).
Chudokrvnosť najčastejšie vzniká tromi mechanizmami: telo tvorí málo krviniek/hemoglobínu, krviniek je nadmerne málo pre straty krvi, alebo sa krvinky rýchlejšie rozpadajú.
Najbežnejším dôvodom je nedostatok železa. Ten môže súvisieť so stravou, horším vstrebávaním, zvýšenými nárokmi (rast, tehotenstvo, dojčenie), ale aj so stratami krvi. U žien hrá veľkú rolu menštruácia – najmä ak je silná alebo dlhodobá. Silné alebo dlhodobé menštruačné krvácanie vedie k pravidelným stratám železa, upozorňujú odborníci.
Ďalšími príčinami sú deficity vitamínu B12 a kyseliny listovej, pričom pri B12 nejde vždy len o jedálniček – problém môže byť aj vo vstrebávaní. WHO zároveň pripomína, že anémiu môžu spôsobovať aj infekcie a chronické ochorenia (zápaly, zlyhávanie obličiek, onkologické diagnózy), ktoré menia metabolizmus železa a tvorbu krviniek.
Príčiny anémie sú komplexné a môžu zahŕňať aj infekčné ochorenia, pričom štúdia zistila vyšší výskyt anémie u žien žijúcich s HIV.
V priloženom videu si pozrite reportáž o zmenách v darcovstve krvi:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
