Kardiopulmonálna resuscitácia môže viac ako zdvojnásobiť šancu človeka na prežitie po zástave srdca.
Pri poskytovaní prvej pomoci vám môže pomôcť aj pesnička. Záchranári už roky hovoria o hite „Stayin' Alive“ od Bee Gees. Pre tých, ktorí túto pieseň nepoznajú, majú aj iné tipy.
Ako uviedli košickí policajti, aj rytmus obľúbenej slovenskej koledy je ideálny pri správnom vykonávaní kardiopulmonálnej resuscitácie.
Ide o jednu z najznámejších – „Rolničky“. Pri masáži srdca sa odporúča stláčať hrudník tempom približne 100 až 120 stlačení za minútu.
Práve rytmus Rolničiek sa približuje odporúčanému tempu, a tak môže človeku pomôcť udržať správnu rýchlosť stláčania.
Záchranári však hovoria aj o iných skladbách, ktoré vám v prípade, že zachraňujete život, môžu svojím rytmom pomôcť.
Americká asociácia srdca upozornila, že skladba „Man I Need“ od Olivie Dean má tempo 119 úderov za minútu, ktoré taktiež zodpovedá odporúčanej rýchlosti stláčania hrudníka pri resuscitácii.
V prípade zástavy srdca zohráva kľúčovú úlohu čas. Kardiopulmonálna resuscitácia alebo KPR môže viac ako zdvojnásobiť šancu človeka na prežitie zástavy srdca.
Kombinuje dýchanie z úst do úst a stláčanie hrudníka a vykonáva sa, keď osoba nereaguje, teda nedýcha, nehýbe sa alebo nemá pulz.
„Pri vykonávaní KPR sa v skutočnosti nesnažíte naštartovať srdce. Pomáhate zabezpečiť, aby sa krv obsahujúca kyslík stále dostávala do mozgu a orgánov. Dýchanie z úst do úst zabezpečuje prísun kyslíka do pľúc osoby. Stláčanie hrudníka pomáha udržiavať krv v pohybe v tele tým, že zhruba kopíruje to, čo srdce prirodzene robí, teda sťahuje sa a uvoľňuje,“ vysvetľuje Heart Foundation.
Zásah pomáha prakticky udržať človeka pri živote do príchodu záchranárov.
Resuscitácia má historické korene, o ktorých mnohí vôbec nevedia. Podľa Heart Foundation jej korene siahajú až do starovekého Egypta. V 16. storočí napríklad verili, že k životu človeka prebudí úder bičom. V neskorších dobách sa verilo aj tomu, že oživiť človeka môže púšťanie žilou či vháňanie tabakového dymu do konečníka.
Popri týchto dnes bizarne znejúcich technikách sa od 18. storočia používalo aj dýchanie z úst do úst ako spôsob oživenia topiaceho sa človeka. Neskôr, v 19. storočí, sa k tomu pridala aj metóda stláčania hrudníka.
Záchranári už aj v obciach:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
