Počas jarného a letného kosenia lúk každoročne uhynú tisíce mláďat srnčej zveri. Dobrovoľníci sa ich preto ešte pred príchodom techniky snažia vyhľadať a premiestniť do bezpečia.
Myšlienka na záchranu srnčiat vznikla po tom, ako Martu Kamencovú, zakladateľku iniciatívy OZ Srnčiatka Slovensko, zasiahla televízna reportáž o uhynutých mláďatách.
„Veľmi ma to chytilo za srdce a rozhodla som sa, že sa s tým dá niečo spraviť. Založila som skupinu na sociálnych sieťach a postupne sa ku mne začali pridávať ďalší ľudia,“ opisuje zakladateľka.
Prečítajte si tiež:
Pred každou akciou je podľa Marty nevyhnutná spolupráca s poľovníckymi združeniami aj poľnohospodármi. Následne oslovujú dobrovoľníkov, ktorých pred výjazdom zaškolia.
„Najviac ma zasiahlo, keď mi chlapi, ktorí kosia lúky, plakali a bolo im ľúto, že srnčiatka tak veľmi trpia,“ hovorí.
Prečítajte si tiež:
Mnohí dobrovoľníci sa k iniciatíve pridali po tom, ako na internete videli zábery pokosených zvierat.
„Videla som viackrát príspevky na sociálnych sieťach, keď sa nepodarilo zabrániť kosbe,“ hovorí jedna z dobrovoľníčok.
Rovnaký impulz mal aj dobrovoľník Mojmír Štefanec.
„Z tej prvotnej emócie som rozmýšľal, čo sa s tým dá robiť. Potom som sa dozvedel, že takáto iniciatíva funguje aj na Slovensku,“ vysvetľuje.
Prečítajte si tiež:
Problém je aj v prirodzenom správaní mláďat. Približne prvé dva týždne života majú vyvinutý pud sebazáchovy tak, že neutekajú, len sa skrčia a pritlačia sa k zemi.
Poľnohospodári priznávajú, že bez pomoci dobrovoľníkov sa tragédiám nedá vždy zabrániť.
„V minulosti tu boli pokosené dve srnčiatka, preto sme iniciatívu dobrovoľníkov privítali a boli sme im nápomocní,“ uvádza Marián Cisarik zo Správy žilinského lesoparku.
Prečítajte si tiež:
Pred každou akciou absolvujú dobrovoľníci školenie. Srnčiat sa nesmú dotýkať holými rukami. Používajú rukavice, ktoré najprv potierajú trávou, aby získali prirodzený pach prostredia. Aj tašky alebo prepravky vystelú trávou, aby sa zviera cítilo čo najprirodzenejšie.
K dispozícii sú aj termodrony.
„Srnčiatka sú malé ako mačiatka a niekedy ich je veľmi ťažké nájsť aj pomocou dronu,“ hovorí Pavel Tóth, pilot dronu.
Prečítajte si tiež:
Po nájdení srnčaťa prichádzajú poľovníci, ktorí s ním manipulujú a premiestnia ho do bezpečného remízka.
Po skončení kosby sú zvieratá opäť vypustené. Ak sa nájde osirelé srnča, putuje do záchrannej stanice alebo jeho osud riešia poľovníci.
„Každý jeden zachránený život je dôležitý,“ uzatvára Marta Kamencová.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
