Hovorí, že smrť berie ako prirodzenú súčasť života, no s niečím sa nevie zmieriť.
Ondrej Krchman pracuje v krematóriu v Banskej Bystrici už 30 rokov.
„Keď som tu začínal, mal som také pocity ako každý, keď sa prvýkrát stretne so smrťou,“ hovorí.
Každá kremácia sa začína dôkladnou kontrolou.
„Potrebujem ju označiť štítkom, nezničiteľným ohňom. Na každú truhlu musíme napísať váhu tela spolu s truhlou, aby som vedel nastaviť program v peci,“ hovorí.
Truhla potom putuje do chladiaceho boxu. Zvyčajne tam neostane ani 24 hodín. Odtiaľ už smeruje k poslednej ceste.
Teplota v kremačnej peci sa pohybuje medzi 800 až 1100 stupňov Celzia. Spopolnenie trvá približne hodinu a pol.
„Každé telo je iné a dlhšie trvá telo, ktoré je napríklad postihnuté rakovinou alebo ožarovaním,“ vysvetlil.
Prečítajte si tiež:
Po kremácii ostane asi dva a pol kilogramu popola. Pozbiera sa a ochladí.
„Pomocou magnetu vyberám kovové časti, ktoré zostali po truhle. Sú tam spinky, ‚šróbičky‘, klince, kovové implantáty, kolenné, bedrové. To všetko sa odstraňuje, aby to nebolo v urne,“ ozrejmil.
„Po vychladnutí popola ho dávam do špeciálneho prístroja, ktorý sa volá ‚kremulátor‘, kde pomocou gulí sa popol rozomelie na úplne jemnučký prach,“ dodal.
Práca je to nezvyčajná, ale potrebná. Napriek rokom praxe však existuje jedna vec, na ktorú si nikdy nezvykol.
„Jediné, čo doteraz veľmi ťažko znášam je práca, keď donesú malé dieťa alebo detskú truhličku. To je jediné, čo mi naozaj prekáža,“ priznal.
Na záver dodal: „Každý nech si žije tak, ako sám uzná za vhodné. Pre každého to skončí úplne rovnako.“
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
