Do roku 2040 môže na Slovensku žiť s demenciou až 156-tisíc ľudí. Systému chýbajú kapacity aj personál a veľká časť finančne i psychicky náročnej starostlivosti zostáva na pleciach rodín.
Demencia bude na Slovensku čoraz väčším problémom. Pacientov pribúda a s rýchlym starnutím populácie ich bude ešte viac.
Chýba personál, zariadenia aj peniaze a veľká časť starostlivosti zostáva na pleciach rodín. Otázkou preto je, či je štát na rastúci počet pacientov pripravený.
V zariadení neďaleko Bratislavy žijú desiatky seniorov s demenciou. Opatrovateľky sa im snažia spríjemniť každý deň rôznymi aktivitami a poskytujú im nepretržitú starostlivosť.
Pacientov pribúda. Zo štúdie Slovenskej akadémie vied vyplýva, že počet ľudí s demenciou na Slovensku z roka na rok rastie.
Kým v roku 2023 ich bolo takmer 85-tisíc, do roku 2040 môže ich počet stúpnuť na 156-tisíc. Išlo by o nárast o viac ako 80 percent.
Keď si to rozmeníme na drobné, v súčasnosti pribúda viac ako 13-tisíc nových prípadov ročne. V roku 2040 ich môže byť takmer dvojnásobok.
Prečítajte si tiež:
Za rastom počtu pacientov stojí najmä starnutie populácie. Slovensko pritom starne rýchlejšie ako priemer Európskej únie.
Kým priemerný vek obyvateľov Únie sa za posledných desať rokov zvýšil približne o dva roky a štyri mesiace, na Slovensku vzrástol až o štyri roky.
Viac pacientov znamená väčšiu potrebu starostlivosti aj vyššie náklady.
Presnú výšku nákladov na Slovensku nepoznáme. Odhady pre náš región však hovoria o sume približne osemtisíc eur na jedného pacienta ročne.
„Zdravotný systém znáša menšiu časť týchto nákladov, maximálne 20 percent. Zvyšné náklady vznikajú inde,“ vysvetľuje zdravotnícky analytik Matej Mišík.
V zariadení, ktoré sme navštívili, sa cena za pobyt začína na sume 1 450 eur mesačne. Pomoc štátu pritom podľa odborníkov ani rodín nestačí.
„V prípade jednej rodiny môže ísť o tisíce eur ročne v podobe ušlej mzdy alebo celkovo nižšej pracovnej produktivity jej členov,“ upozorňuje Mišík.
Prečítajte si tiež:
Kto sa teda bude o pacientov v budúcnosti starať? Zlepšiť by sa mala najmä dostupnosť profesionálnej starostlivosti podporovanej štátom.
„Systém dnes nemá dostatočné kapacity dlhodobej starostlivosti, a to ani v zdravotnej, ani v sociálnej oblasti,“ konštatuje analytik.
Dôležitá je tiež včasná diagnostika ochorenia.
„Určite potrebujeme, aby ľudia využívali možnosť včasnej a správnej diagnostiky,“ zdôrazňuje klinická psychologička Petra Brandoburová.
Rastúci počet pacientov tak bude veľkou výzvou nielen pre zdravotníctvo, ale aj pre sociálny systém štátu.
Neurológ Stanislav Šutovský nám prezradil, kedy sa demencia začína rozvíjať, aké sú jej prvé príznaky a ako možno znížiť riziko jej vzniku. Viac sa dozviete vo videu nižšie:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
