Dušičky a Halloween majú spoločné korene. Ako sa menili tradície spomínania na zosnulých?

Sviečky na cintorínoch, vence, kvety a spomienky na blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Obdobie Dušičiek má na Slovensku dlhoročnú tradíciu. V posledných rokoch sa však čoraz väčšej popularite teší aj Halloween. Hoci dnes tieto sviatky vyzerajú úplne odlišne, ich korene siahajú do obdobia, keď ľudia verili, že zosnulí sa môžu vrátiť medzi živých. Etnologička Katarína Nádaská vysvetlila, ako vznikli jednotlivé tradície a čo symbolizujú.

Spomínanie na zosnulých poznali ľudia už v predkresťanskom období. Úctu k mŕtvym prejavovali rôzne národy a kultúry. U starých Slovanov sa navyše verilo, že zosnulí môžu pozitívne, ale aj negatívne ovplyvňovať životy tých, ktorí zostali na tomto svete.

Prechod medzi letom a zimou bol obdobím, keď sa ľudia stretávali pri hroboch a spomínali na svojich predkov. Kresťanstvo na tieto tradície postupne nadviazalo. Dnešné Dušičky sú spojené s dvoma sviatkami – Pamiatkou zosnulých a Sviatkom všetkých svätých.

Sviečka symbolizuje nádej na večný život

Súčasťou spomienok na zosnulých je aj úprava hrobov. Sviečky, ktoré na nich zapaľujeme, majú podľa Nádaskej dva základné významy. Symbolizujú nádej na večný život a zároveň majú estetickú funkciu.

Aj samotná výzdoba cintorínov sa v priebehu rokov menila. Ešte začiatkom 20. storočia boli hroby bežných ľudí jednoduché, často tvorené iba zeminou, na ktorej sa počas roka pestovali kvety. Po Dušičkách sa hroby zazimovali čečinou a na jar sa opäť vysádzali kvety. Postupne pribúdali betónové obruby a neskôr aj mramorové platne.

V 70. a 80. rokoch sa rozšírili umelé kvety a plastové vence. Dnes sa podľa etnologičky ľudia opäť vracajú k prírodnej výzdobe. Obľúbené sú napríklad jednoduché vence zo šišiek a ďalších prírodných materiálov.

Návšteva cintorína má zároveň aj rodinný rozmer. Je príležitosťou rozprávať deťom o predkoch a priblížiť im rodinnú históriu. Práve počas Dušičiek môžu rodičia s deťmi vytvárať rodostrom a spomínať na ľudí, ktorých už osobne nepoznali.

Halloween má európske korene, v Mexiku sa smrť oslavuje

Hoci si mnohí Halloween spájajú s Amerikou, jeho pôvod je európsky. Vychádza zo starokeltského sviatku Samhain, ktorý pripadal na obdobie konca leta a začiatku zimy. Kelti verili, že zosnulí sa môžu na jednu noc vrátiť medzi živých a pozrieť sa, ako si na nich ľudia spomínajú. Neskôr sa tradície menili a ovplyvňovali ich aj kresťanské legendy. 

Do Spojených štátov priniesli tieto zvyky anglickí prisťahovalci. Postupne sa tam rozvinulo koledovanie detí, ktoré chodili po domoch a za svoje vystúpenia dostávali potraviny a praktické veci. Neskôr sa začali objavovať rozprávkové a filmové kostýmy a s rozvojom hororovej kinematografie aj strašidelné masky. 

Odlišný spôsob spomínania na zosnulých poznajú v Mexiku. Tamojší Deň mŕtvych, známy ako Día de los Muertos, spája predkresťanské a kresťanské tradície. Rodiny sa stretávajú na cintorínoch, zdobia hroby, spievajú, hrajú na hudobných nástrojoch a spoločne jedia. Súčasťou výzdoby sú aj koláčiky v tvare kostier či lebiek. Podľa Nádaskej nejde o morbidnú tradíciu. Jej podstatou je pripomenutie si smrteľnosti človeka a zároveň nádej na posmrtný život.

Etnologička zdôrazňuje, že Halloween a Dušičky nemusia stáť proti sebe. Kým Halloween je dnes predovšetkým príležitosťou na zábavu, Dušičky zostávajú časom pietnej spomienky. Dôležité je, aby si ľudia zachovali úctu k svojim zosnulým a nezabúdali na význam tejto tradície.

Pozrite si pokračovanie rozhovoru, kde sa dozviete viac: