Pod povrchom Slovenska sa skrýva veľký problém. Poľnohospodári hovoria o „extrémne zlej situácii“

Dážď z posledných dní priniesol určitú úľavu, no škody na tohtoročnej úrode už nezvráti. V hlbších vrstvách pôdy naďalej chýba voda a neistá zostáva aj budúcoročná úroda.

Pôda praskala, plodiny vysychali a voda sa stávala vzácnosťou. Rok 2026 priniesol poľnohospodárom jeden z najnáročnejších súbojov s počasím.

„Takéto počasie tu snáď ešte ani nebolo a rozmýšľať, že teraz budem zavlažovať toto, pretože nemám dosť vody, a toto vynechám, tak sú to také rozhodnutia kritické,“ opísal situáciu Milan Broškovič, ovocinár z Dvorov nad Žitavou.

Podľa ďalšieho ovocinára Petra Drobňáka sa s nedostatkom vody bojovať nedá, ak jej v prírode jednoducho niet.

Netrpeli iba ovocné stromy. Extrémne suchý rok sa prejavil aj na kukurici alebo napríklad na slnečnici. Pšenica dopadla ešte ako-tak dobre, no výnosy kukurice a slnečnice boli veľmi zlé.

Na poliach bolo následky nedostatku zrážok vidieť na prvý pohľad. Juraj Hatala z Poľnohospodárskej spoločnosti Nové Zámky upozornil, že na pšenici odspodu vysychajú rastliny a odnože odpadávajú. Namiesto obvyklých úrod 60 až 80 ton by boli spokojní aj s 30 tonami.

„Bez krmovín kravičky nedokážu prežiť, čiže situácia je extrémne zlá,“ upozornil Alexander Pastorek z agropodniku AGROCOOP IMEĽ.

Dážď prišiel, no pôda zostáva vysušená

Úľava v podobe dažďa prišla, no neskoro. V pôde stále chýbajú stovky milimetrov zrážok.

Vinár a vinohradník Matúš Berta zo Strekova uviedol, že naposledy napršalo približne 25 milimetrov a v ďalších dňoch päť až sedem milimetrov. Podľa miestneho agronóma však región stále eviduje deficit 250 milimetrov oproti priemernému roku.

Milan Broškovič dodal, že dážď pomôže najmä pri dopĺňaní spodnej vody a zvlhčení pôdy. Pochybuje však, že sa za dva mesiace podarí dobehnúť deficit 300 milimetrov.

Úrodu, ktorú už z polí pozbierali alebo práve zbierajú, neskorý dážď nezachráni. Každá kvapka je však dôležitá pre obnovu zásob vody v pôde a pre budúcoročnú úrodu.

Podľa Jany Holéciovej, hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, vďaka vlahe dokážu plodiny vyklíčiť a začať rásť. V hlbších vrstvách pôdy je však situácia stále veľmi nepriaznivá a extrémne sucho zasahuje približne tri štvrtiny územia.

Najhoršie sú na tom niektoré regióny Slovenska

Dáta ukazujú, že dážď z posledných dní priniesol určité zlepšenie. Extrémne sucho však naďalej trápi najmä Banskobystrický a Košický kraj, ale aj ďalšie časti Slovenska.

Ešte približne pred dvoma týždňami zasahovalo extrémne sucho väčšinu územia. Náročná situácia bola aj v auguste.

Povrchová vrstva pôdy do 40 centimetrov je po dažďoch pomerne dobre nasýtená. Pri pohľade do hĺbky 40 až 100 centimetrov je však obraz odlišný. Sucho tam naďalej pretrváva.

Práve v tejto vrstve sa nachádza hlavná koreňová zóna poľnohospodárskych plodín aj stromov. Nedostatok vody v nej pritom trvá mesiace až roky. Aj klimatológovia potvrdzujú, že posledné zrážky pôde dlhodobú úľavu neprinesú.

Aká je situácia so suchom v rámci celého Slovenska? Pozrite si video nižšie.

​