Z liekov a molekúl vytvára umenie. Farmaceutka Amália Jakabová premieňa vedu na obrazy
Vyštudovala farmáciu, no jej veľkou vášňou je umenie. Amália našla spôsob, ako spojiť dva na prvý pohľad odlišné svety. Na svojich obrazoch približuje chemické vzorce, účinky liekov aj procesy, ktoré sa odohrávajú v ľudskom tele.
Umenie ju sprevádza už od detstva. Tancovala, spievala, vystupovala a neskôr mala aj vlastnú kapelu. Hoci sa napokon rozhodla pre štúdium farmácie, tvorivá stránka jej osobnosti nikdy nezostala bokom. Maľovanie sa postupne stalo spôsobom, ako si oddýchnuť od štúdia a neskôr aj ako priestor na spojenie vedy s výtvarným umením.
Kým spočiatku ju pri tvorbe priťahovali najmä hory a prírodné motívy, postupne sa v jej obrazoch začali objavovať abstrakcia, vesmír a astrofyzikálne témy. Chemické vzorce a molekuly liečiv sa do jej tvorby dostali až po skončení vysokej školy.
Jej obrazy pritom nie sú iba farebnými abstrakciami. Každý z nich má svoj význam a približuje konkrétnu látku alebo proces. Divákom tak dokáže predstaviť napríklad kofeín, oxytocín či warfarín, ktorý sa používa na riedenie krvi.
Zaujímavým motívom je aj farbenie liekových tabliet. Jakábová vysvetľuje, že tablety sa pôvodne vyrábajú v bielej farbe a následne sa farbia. Dôvodom nie je iba estetika. Farby pomáhajú pacientom jednotlivé lieky rozlišovať a zároveň môžu plniť ochrannú funkciu, napríklad spomaľovať rozpad tablety.
Prečítajte si tiež:
Keď sa molekuly menia na umenie
Jeden z jej obrazov nesie názov Molekuly šťastia. Inšpiráciou sú v ňom serotonín a dopamín. Kým serotonín spája s hormónom šťastia, dopamín predstavuje ako molekulu motivácie a odmeňovania. Farby vyberala tak, aby v ľuďoch vyvolávali pozitívne emócie a energiu.
Ďalší obraz približuje účinok nitroglycerínu. Ten sa používa na rozšírenie ciev. Autorka na ňom znázornila rozdiel medzi zúženým a rozšíreným priestorom, ktorým môže prúdiť krv.
Svoje diela vníma aj ako spôsob, ako priblížiť zložité vedecké poznatky širšej verejnosti. Mohli by byť pritom užitočné aj pre študentov, ktorým vizuálne spracovanie pomôže lepšie pochopiť a zapamätať si učivo.
Pri tvorbe sa však nezameriava iba na farmáciu. V jednom z obrazov sa venuje aj jesennému sfarbeniu listov. Vysvetľuje, že keď sa z nich postupne vytráca zelený chlorofyl, začínajú sa viac prejavovať ďalšie farbivá, napríklad karotenoidy a antokyány. Amália Jakábová tak dokazuje, že veda a umenie nemusia stáť proti sebe. Práve naopak, môžu sa navzájom dopĺňať a vytvárať diela, ktoré nielen zaujmú, ale aj vzdelávajú.
Pozrite si pokračovanie rozhovoru, kde sa dozviete viac:
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj
