Vedome vynechávala jedlá. Herečka Kristína Sisková dnes pomáha dievčatám s poruchami príjmu potravy

Ako chudé dievčatko počúvala, aké je pekné. Potom prišla puberta a s ňou prvé poznámky na adresu jej postavy. Herečka Kristína Sisková, ktorú blízki volajú Kiki, priznáva, že jej vzťah k jedlu bol viackrát v živote narušený. Dnes spolupracuje so združením Chuť žiť a hovorí, že prvým krokom k uzdraveniu je priznať si problém.
Vážnou poruchou príjmu potravy podľa vlastných slov nikdy netrpela. Keď však začala tejto téme venovať viac pozornosti, zistila, že problém sa začína oveľa skôr, ako si mnohí myslia. Napríklad vtedy, keď človek začne vedome vynechávať jedlo alebo počítať kalórie.
„Ja som bola v tejto fáze vedomého vynechávania jedál. Myslím si, že sa mi to dokonca stalo v živote viackrát. Vždy to bolo o tom, že som nebola úplne psychicky v poriadku sama so sebou,“ opisuje Kristína.
Prečítajte si tiež:
Z chudého dievčatka na terč poznámok
Podľa Kiki sa v čase jej dospievania nosila extrémna štíhlosť. Zmena, ktorú prinieslo dospievanie, ju preto zasiahla o to viac.
„Pre mňa to bol obrovský šok. Vždy som bola chudé dievčatko a v našej rodine to bolo považované za niečo pekné, často sa to vyzdvihovalo. Zrazu som prišla do puberty, narástol mi zadok a ľudia si to začali všímať. Niekto na to upozornil a mňa to strašne ranilo, v takom zraniteľnom veku,“ spomína.
Nie príliš šťastnou skúsenosťou bol pre ňu modeling, ktorý si vyskúšala už ako pätnásťročná. Práve vtedy prvýkrát pocítila, že s ňou možno „niečo nie je v poriadku“.
„Modeling mi v puberte určite podkopal sebavedomie. Vtedy som asi prvýkrát cítila, že so mnou niečo nie je v poriadku, keď ja tie stehná mám a ostatné baby ich nemajú. A k tomu som ešte bojovala s pleťou,“ hovorí.
Prečítajte si tiež:
Pochybnosti, ktoré sa ťahali od detstva
S poruchami príjmu potravy sa dovtedy nestretla. Problém prišiel až počas vysokej školy. Podľa Kristíny bol vyvrcholením toho, ako o sebe roky pochybovala.
„Bol to dôsledok toho spochybňovania seba, v podstate od malička, cez pubertu až do dospelosti. Došlo to až k tomu, že som si pokazila vzťah s jedlom,“ vysvetľuje.
Dodáva, že dokáže pochopiť, čím si prechádzajú ľudia, ktorí s poruchou bojujú dlhodobo. „Dokážem si predstaviť, že to musí byť šialene náročné a unavujúce riešiť to deň čo deň. Úplne chápem, že to môže dospieť do štádia, keď ľudia nevychádzajú z domu.“
Prečítajte si tiež:
Dievčatám odkazuje, kde hľadať pomoc
Aj preto začala spolupracovať so združením Chuť žiť, ktoré sa venuje poruchám príjmu potravy. Svoju úlohu vidí najmä v tom, že o téme môže hovoriť nahlas.
„Môžem o tom hovoriť ako herečka, ktorá má mediálny priestor. A pomôcť môžem práve tým, že ich budem zviditeľňovať. Naozaj sa mi stalo, že mi na Instagrame napísali dievčatá, ktoré trpia nejakým problémom, a ja som ich odkázala na Chuť žiť,“ hovorí.
Prečítajte si tiež:
Sociálne siete ukazujú len dokonalosť
Podľa Kristíny sú poruchy príjmu potravy oveľa častejšie, než si myslíme. Osvetu preto považuje za kľúčovú, hlavne kvôli dnešným mladým dievčatám.
„Je veľmi dôležitá, aby to dnešná generácia už nemusela riešiť. Oni to majú ešte ťažšie, lebo sú tu sociálne siete, ktoré ukazujú len to najkrajšie. Každý ukazuje dokonalosť a to najlepšie zo seba. Pritom ženy sú stále normálne ženy, majú celulitídu a môžu mať strie. Dospelé ženské telo počas života prechádza strašne náročnými výzvami,“ zdôrazňuje.
Prečítajte si tiež:
Prvým krokom je priznať si problém
Prvým krokom k uzdraveniu je priznať si, že problém existuje. Hanba to rozhodne nie je. Kristína dnes podľa vlastných slov pomoc už nepotrebuje, no z toho, čo v združení vybudovali, je nadšená.
„Chuť žiť podľa mňa robí perfektnú prácu. Majú centrum, kam ľudia môžu prísť, a majú sa na koho obrátiť. Sú tam nutriční poradcovia, psychológovia aj ľudia, ktorí možno sami prešli niečím podobným,“ uzatvára.
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj












