Chcel na pár hodín vypnúť, zablúdil však v lese. Jozef prežil dve noci medzi medveďmi

Do lesa išiel za oddychom. O pár hodín však blúdil neznámym terénom a nevedel nájsť cestu späť. Mladý Košičan strávil v lese dva dni a dve noci. Napokon ho zachránili. Dnes má pre turistov dôležitý odkaz.

„Chcem poďakovať všetkým záchranným zložkám aj pátracím tímom a najmä rodine, ktorá už asi myslela na to najhoršie,“ povedal nám Jozef Halás, športovec a tvorca videí.

Plán mal pritom jasný. Prespať chcel v útulni a na chvíľu vypnúť. No keď prišla hmla, všetko bolo inak.

Zrazu nevedel, kadiaľ má ísť

„Zamotal som sa mimo cestičku a tam už som nevedel, či doľava, alebo doprava.“

S vybitým mobilom a bez jedla zostal v lese odkázaný sám na seba. Daždivú noc prečkal v poľovníckom posede.

„Najhorší bol ten chlad, pretože, tam človek nevie, keď dlhšie zaspí, či náhodou tep srdca sa spomalí, nikdy to človek nevie vyhodnotiť. Zrejme tam boli tie medvede, jeden či dva. Tie hodinky, ktoré som nemal, to bolo najhoršie. Absolútne som nevedel, aký je čas a nevedel som sa podľa toho orientovať,“ opísal Jozef.

​​Doma už rodina čakala na najhoršie

Doma sa zatiaľ rozbehlo pátranie. Obavy narastali.

„V tomto prípade sa zachoval veľmi dobre, že si našiel prístrešok a prežil dve noci v lese,“ uviedol Jozef Galeštok z Pátracieho tímu Východ.

V lese sa môže situácia zmeniť v priebehu niekoľkých minút. Na návrat preto treba myslieť ešte pred odchodom.

Základom je povedať niekomu, kam sa chystáme a kedy sa plánujeme vrátiť. Mať nabitý telefón, powerbanku, čelovku, jedlo, pitie a teplé oblečenie. Pomôcť môžu aj offline mapy v mobile, ktoré fungujú bez mobilných dát.

„Turista by mal byt pripravený, mal by poznať trasu, mal by som vedieť, aké počasie ma čaká, mal by som mať naštudované aj orientačné body,“ radí predseda Klubu slovenských turistov Peter Švec.

​Do lesa nikdy bez príprav

Čo však robiť, keď už cestu späť nevieme nájsť ?

„Nespanikáriť, zachovať si chladnú hlavu. Pokúsiť sa nájsť miesto, kde som vedel, kde som, lebo to nájdem ľahšie, ako hľadať cestu ďalej. Tam je vyššia šanca, že sa stratím ešte viac,“ dodáva Peter Švec.

Jozefov príbeh sa skončil šťastne. Do lesa by sme však mali chodiť s pokorou a vedomím, že nepripravenosť sa v prírode nevypláca.