Samosprávy na Horehroní, Nemocnica s poliklinikou (NsP) Brezno i Železiarne Podbrezová, ktoré sú jej akcionárom, spúšťajú petíciu proti rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva SR zaradiť brezniansku nemocnicu v rámci podmienenej kategorizácie nemocničnej siete medzi nemocnice prvej úrovne.
Obávajú sa ohrozenia dostupnej zdravotnej starostlivosti o ľudí žijúcich na Horehroní. Informovali o tom vo štvrtok na spoločnej tlačovej konferencii.
„Okres Brezno má 29 obcí a okresné mesto, z ktorých až 17 s počtom obyvateľov viac ako 23-tisíc, má čas dojazdu do nemocnice druhej alebo vyššej úrovne viac ako 45 minút, avšak v niektorých prípadoch až vyše jednej hodiny," priblížil primátor Brezna a predseda správnej rady NsP Brezno Tomáš Abel.
Ako dodal, dojazdový čas sa v zimnom období ešte zvyšuje. Samosprávy na Horehroní, nemocnica i jej akcionári žiadajú, aby rezort zdravotníctva prehodnotil svoje rozhodnutie a nemocnicu v Brezne zaradil medzi zariadenia druhej úrovne.
V rámci apelu na ministerstvo plánujú na Horehroní spustiť aj petičnú akciu. „Sme presvedčení o tom, že týmto rozhodnutím je porušený zákon a ústavné právo našich obyvateľov na dostupnosť k základnej akútnej zdravotnej starostlivosti," vysvetlil Abel.
Proti zaradeniu breznianskej nemocnice do prvej úrovne sa postavil aj Vladimír Soták, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Železiarne Podbrezová, ktorá je akcionárom nemocnice.
Iniciatívu podporil aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. „Žiadam, aby ministerstvo prehodnotilo svoj zámer preradiť túto nemocnicu do jednotky a aby prehodnotilo dosahy tohto opatrenia na obyvateľov mesta Brezno a celého Horehronia," uviedol Lunter.
Prečítajte si tiež:
Nemocnica v Brezne funguje už takmer 50 rokov, prevádzkuje sedem lôžkových oddelení, ďalšie nelôžkové oddelenia a 27 ambulancií.
Za posledné roky tam bolo z eurofondov preinvestovaných viac ako 8,3 milióna eur. Zrekonštruovaný bol urgentný príjem, centrálne operačné sály i viaceré oddelenia a ambulancie.
Vedenie breznianskej nemocnice sa pre zaradenie do prvej úrovne obáva aj o rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorý bude môcť pacientom v budúcnosti poskytovať. „V rámci doplnkových programov sme dostali z 27 požadovaných, o ktorých bola komunikácia s ministerstvom, možnosť robiť 17," priblížil riaditeľ nemocnice Jaroslav Mačejovský.
Ako dodal, pre udržanie doplnkových programov budú musieť každoročne spĺňať požadovaný počet určených výkonov.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
