Kedysi bola trištvrtina Slovenska evanjelická. Dnes je ich sotva 6 percent

Päťsto rokov od svojho vzniku. Evanjelická cirkev augsburského vyznania má jubileum. K evanjelikom sa na Slovensku kedysi hlásila väčšina ľudí. Postupne sa však vytrácajú.

Všetko sa začalo tým, keď v roku 1517 nemecký kazateľ Martin Luther pribil na dvere zámockého chrámu 95 výpovedí. Štúdiom Biblie dospel k poznaniu, že Božia milosť platí pre každého.

Reagoval aj proti zosvetáčteniu cirkvi, konkrétne proti predávaniu a kupčeniu s odpustkami.

Reformácia priniesla aj ďalšiu veľkú vec. Písmo sväté sa malo zvestovať v zrozumiteľnom jazyku. Gréčtinu, hebrejčiínu, či latinčinu nahradila rodná reč.

Lutherova reformácia mala medzi ľuďmi priam búrlivé prijatie. Húfne prestupovali na novú vieru.

Počet evanjelikov v tej dobe na území Slovenska dosiahol 80 percent a niektoré mestá ako napríklad Banská Bystrica boli dokonca celé evanjelické.

V 19. storočí silná skupina evanjelikov okolo Ľudovíta Štúra bránila slovenské záujmy pred maďarizáciou. Upravili spisovnú slovenčinu, ktorú používame dodnes. Počet evanjelikov sa ale výrazne znížil. Dnes tvoria už iba 6 percent populácie a stále miznú.

Pri sčítaní v roku 2001 sa k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania prihlásilo takmer 373-tisíc obyvateľov Slovenska. Pri sčítaní v roku 2011 to bolo približne 316 tisíc obyvateľov.

Podľa historika je za poklesom viac faktorov. Obdobie socializmu, historická rekatolizácia, ale aj takzvaná umiernenosť evanjelickej cirkvi.

Kňazi začali kázať v kostoloch svetsky bez utvrdzovania vo viere. Z rodín sa vytrácali evanjelické tradície a zvyky. Panovala tam ľahostajnosť a evanjelici začali prestupovať ku katolíckej cirkvi.

Budúcnosť našej druhej najväčšej cirkvi ťažko odhadnúť. 500. výročie reformácie by však pre evanjelikov mohol byť pozitívny impulz.