Mlčanie o probléme je dôvodom, prečo je šikanovaných stále viac. Pomôcť by mal nový projekt.
„Zažila som si šikanu a kyberšikanu. Zvládala som to veľmi ťažko,“ hovorí žiačka strednej školy Romana. Podpísalo sa to na jej zdraví a potrebovala aj odbornú pomoc.
„Ja som mala aj diagnostikované klinické depresie, úzkosti, halucinácie a rôzne takéto ochorenia,“ dodáva k následkom.
Romana je jednou z mnohých. Deti o tom však hovoriť nechcú. Šikanovaný sa bojí a svedkovia tiež radšej mlčia.
Prečítajte si tiež:
„Zhruba 21 percent detí sa ukazuje, že sú obeťami šikany. Druhá vec je asi polovica detí, teda 50 percent, ktorí boli svedkami,“ povedal Jozef Mikloško, komisár pre deti.
O probléme rokovalo aj množstvo riaditeľov škôl. Väčšina však tvrdí, že na ich škole šikana nie je.
„Neviem, prečo nechcú rozprávať, ale myslím si, že aj keď nie v nejakej veľkej miere, ale v tej menšej miere sa možno vyskytuje v každej škole šikana,“ uviedla Alena Barancová, riaditeľka základnej školy v Partizánskom.
„Nebojme sa povedať nahlas, že problém existuje a nebojme sa dožadovať toho, aby bol riešený,“ povedal Jozef Božik, primátor Partizánskeho a predseda ZMOS.
V Partizánskom v utorok (10. 9.) spustili nový projekt a pokračovať chcú po celom Slovensku. Pomôcť má prevencii proti rastúcej šikane.
„Stretnutia so žiakmi, s pedagógmi a podpornými tímami, a potom stretnutia s rodičmi. Tým, že sa využíva Edupage, chceme pozvať rodičov k diskusii,“ opísal Božik.
„Mali sme prípad, ktorý bol na východnom Slovensku, kde chlapec, ktorý bol šikanovaný, spáchal samovraždu, takže myslím si, že to treba riešiť v zárodkoch,“ dodala riaditeľka Barancová.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo