Najviac dôverujeme nepolitickým inštitúciám. Naopak, parlament, ale aj súdy, si dôveru získavajú ťažšie. Ktoré inštitúcie si udržiavajú podporu a ktoré ju naopak strácajú? Pýtala sa agentúra Focus, odpovedalo viac ako tisíc ľudí.
Najdôveryhodnejšie sú pre nás vzdelávacie a výskumné inštitúcie. Podľa odpovedí z prieskumu vychádza, že im dôveruje takmer 75 percent z nás.
Viac ako polovica ľudí dôveruje samospráve, armáde a polícii.
Takmer pol na pol to má v dôveryhodnosti prezident. Naše súdy sú na tom horšie. Až dve tretiny ľudí im nedôverujú. A úplne najhoršie je na tom náš parlament.
To, že najviac dôverujeme vedeckým inštitúciám a naopak omnoho menej tým politickým, je typické.
„Politické inštitúcie sú výsledkom slobodných volieb, kde nadpolovičná väčšina určuje ďalšie smerovanie krajiny. To generuje druhú časť spoločnosti, ktorá nie je spokojná s aktuálnym nastavením. Potom aj voliči súčasnej vládnej koalície môžu časom strácať spokojnosť s tým, ako volili alebo ako sa vyvíja situácia po voľbách,“ vysvetlil riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna.
Prečítajte si tiež:
Dôkazom toho je aj vývoj dôvery za posledných deväť rokov. Čo sa týka našich vysokých škôl či akadémie vied, tam je to stabilné.
Stabilná je aj naša nedôvera súdom. V prípade polície či armády sa situácia menila najmä počas pandémie.
Tá sa dotkla aj politikov. Pri nich však môžeme sledovať ešte jeden dôvod, prečo sú raz viac a inokedy menej dôveryhodní. A to sú volebné cykly, parlamentné voľby či výmena na poste hlavy štátu. Výnimkou sú ale samosprávy.
„Ľudia vnímajú samosprávy ako menej politické, čiže vnímajú, že tu ide o nejaké konkrétne riešenia a nehráme sa na ľavicu a pravicu či liberálov a konzervatívcov, tu hľadáme nejakého dobrého manažéra alebo niekoho, kto dokáže vyriešiť tie lokálne problémy,“ dodal Bahna.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo