Bolo za socializmu skutočne lacno? Ivan Mikloš vysvetlil, čo sa skrývalo za cenovkami v obchodoch

Keď sa hovorí o novembri 1989, väčšinou sa spomína sloboda, demokracia a koniec komunistického režimu. Revolúcia však znamenala aj zásadnú ekonomickú zmenu.
Z plánovaného hospodárstva, v ktorom štát určoval ceny, výrobu aj zamestnanosť, sme sa po Nežnej revolúcii začali meniť na trhovú ekonomiku.
„Zásadný rozdiel je v tom, že v trhovej ekonomike je prevaha ponuky nad dopytom, inými slovami, väčší problém je predať ako kúpiť. Výrobcovia a predajcovia sa musia uchádzať o zákazníka, musia si konkurovať. V komunistickom režime to bolo naopak. Tam boli najväčší machri zásobovači, pretože nebolo problém predať. V nedostatkovej ekonomike predáte všetko, dopyt je väčší ako ponuka. Problém bola nedostatkovosť, čiže problém bol kúpiť, nie predať,“ hovorí v rozhovore bývalý minister financií Ivan Mikloš.
Prečítajte si tiež:
Výrobné náklady štvornásobne vyššie ako cena
Po 37 rokoch sa na toto obdobie pozeráme aj cez peňaženky. Niektorí spomínajú napríklad na lacné potraviny.
„Keď padol komunizmus, u nás bol priemerný plat v prepočte na dolár 200 dolárov mesačne, v Rakúsku bol 2000 dolárov mesačne. Na to by vám niekto namietol, že v Československu na konci komunizmu boli ceny omnoho nižšie ako v Rakúsku. Na prvý pohľad by možno aj mal pravdu, lebo v obchode bol liter polotučné mlieka za dve koruny za liter. Dnes dnes stojí zhruba euro za liter. Vtedy bol priemerný plat 3000 korún, v roku 2025 bol, myslím, 1630 eur. Vtedy ste vedeli kúpiť 1500 litrov za mesačný plat, dnes 1600, čiže veľký rozdiel tam nie je,“ vysvetľuje ekonóm.
Zároveň zdôrazňuje, že dnes sú v cene euro za liter mlieka zahrnuté aj výrobné náklady, náklady za balenie a prepravu či maloobchodná marža.
„Na konci 80. rokov boli priemerné výrobné náklady jedného litra mlieka osem korún. Nebola konkurencia, nebol konkurenčný tlak, nebola motivácia zvyšovať efektívnosť, tak každý vyrábal, za koľko vyrábal, rástli vstupy, ale v obchode bola stále cena dve koruny. Do toho museli pribudnúť náklady na prepravu, na zabalenie a maloobchodná marža. Čiže skutočná maloobchodná cena, ak by existovali normálne trhové podmienky, by bola okolo desať až dvanásť korún, ale v obchode to stálo dve koruny,“ priblížil Mikloš.
Ako tvrdí, stratovosť a neefektívnosť výroby sa zvyšovala, ale ceny boli umelo držané na nízkej úrovni.
„Štát míňal čoraz viac z rozpočtu na dotovanie tejto neefektívnosti a umelé udržiavanie nízkych cien. A aj preto štát nemal na nič peniaze. Aj preto vyzerali centrá miest tak, ako vyzerali – šedivo, ošarpane. Aj preto sme nestavali vôbec diaľnice,“ konštatoval.
Preto podľa neho nie je pravdou, že za socializmu bolo lacno.
„Formálne boli ceny lacné, ale tá skutočná cena, tie náklady sa museli doplatiť,“ povedal exminister financií.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu hore.
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj









