Obáva sa Zdena Studenková vrások kvôli mladšiemu partnerovi?

Exkluzívny rozhovor s herečkou aj o tom, čo je pre ňu v živote najdôležitejšie.
Leni Riefenstahl v podaní Zdenky Studenkovej sa hrá v Modrom salóne v SND. Herečka nám porozprávala nielen o hre, ale aj o mnohom ďalšom. Čítajte!

Bolo pre vás ťažké vložiť sa do komplikovaného života Leni Riefenstahl a stvárniť ju so všetkým, čo k nej patrí?
Pre herca je zaujímavé, keď je postava, ktorú má hrať, čím viac komplikovaná. Nájsť jednoznačný charakter, že niekto je dobrý, zlý, negatívny je veľmi krátkozraké. Narodíme sa s istými dispozíciami. Potom nás veľa vecí formuje, spoločnosť, ľudia ktorí nás obklopujú. Preto, ľudia ktorí hovoria ´ja by som toto nikdy nespravil´, nehovoria pravdu.
Porozprávajte nám, aká podľa vás bola?
Leni Riefenstahl bola nesmierne talentovaná. Začínala ako tanečnica, potom bola herečkou, herečkou veľmi smelou. Točila horské filmy, lozila po skalách bez istenia ako horolezec, nechala na seba spustiť lavínu, nesmierne dravá umelkyňa. Dostala sa do obdobia, kedy nastúpil Hitler k moci a vybral si ju.
Vždy keď nastúpi nejaký režim, predstaviteľ toho režimu si nejakého umelca napríklad vyberie a povie ´ty budeš pre mňa pracovať´, je postavený ten umelec do roviny súvislostí a je na ňom, ako sa rozhodne.
Povedať, že Leni mala odmietnuť je krátkozraké. Stálo by ju to život. Rozhodla sa, že bude pracovať. Po skončení vojny ju to stálo majetok, postavenie, všetko. Ona za to, že sa prepožičala do služieb Hitlerovi, stálo ju to 50 rokov strašného života. Zomrela ako takmer 102-ročná. Taký dlhý život prežiť, že ste na okraji spoločnosti a predtým na vrchole- máte peniaze, k dispozícii všetko. Ona si odniesla parádny kríž.
Ako dlho a čo všetko ste si pred skúšaním o nej načítali, pozreli?
Práve preto je pre mňa Leni Riefenstahl nesmierne zaujímavá ako postava. Nemôžem jej uprieť jej umelecké kvality a schopnosti. Jej ohromnú silu vždy začínať nové a nové veci. To bolo pre mňa výzvou.
Pozerali sme veľa dokumentov, ktoré ona natočila, filmy, tiež tie, ktoré ona hrala. Videli sme toho veľmi veľa a nechceli sme reprodukovať Leni v jej gestách, ale snažila som sa pochopiť ju v rôznych situáciách, v tom čo robila. Sprostredkovať ľuďom hru, na konci ktorej si každý položí otázku ´ako by som sa zachoval ja´.
Je nejaká povahová črta na Leni, s ktorou vám robilo problém stotožniť sa?
Je veľa vecí, v ktorých som úplne inak nastavená, ale zase aj veľa, v ktorých som ako umelkyňa ako ona. Som tiež tá, ktorá sa nevzdáva a aj keď by som zajtra bola nútená vzdať sa herectva z nejakých dôvodov, nájdem si iné riešenie. Budem stále pracovať. Tiež som nepokojná duša ako ona. Na druhej strane nikdy nenaplnila svoj život. Nemala deti, nevyšli jej vzťahy, lebo bola tvrdá v postojoch. Vo vzťahoch s mužmi bola natoľko dominantná, že sa z nej vytratil ženský element. Ona je tak trochu ako chlap.
Keď si vlastný život poskladáte, zistíte, že dôležité je nielen to, že sa etablujete a pracujete- celý život pracovať je podľa mňa veľmi dôležité- pokiaľ človek nepracuje stráca pracovné návyky a nie je pre spoločnosť potrebný. Pre mňa by to bola veľká trauma- pre mňa je veľmi dôležitý osobný a citový život. Naplnený vzťah.

Ktorej scény sa najviac obávate?
Sú tam dojímavé scény. Hráme situáciu, kedy sa s ňou ten jej mladý kameraman a najbližší spolupracovník, ktorý s ňou žil 40 rokov a potom si ju aj zobral za manželku, prvýkrát zblíži ako so ženou. Viete, predstaviť si, že máte o 40 rokov mladšieho partnera, tá pochybnosť, či je to pravdivý bozk, či sa naozaj na vás nedíva cez tie vrásky alebo inak. Či to zvládnete. Prídete do veku a poviete si ´vidí tie všetky vrásky? vidí, čo sa so mnou deje?´ To sú strašne závažné otázky najmä ak máte mladšieho partnera. Viem o čom hovorím (úsmev). Táto scéna je pre mňa taká zaujímavá.
Na ktorú scénu sa práve naopak tešíte?
Na tie všetky duely, ktoré mám s Ľubom Paulovičom, na tie sa vždycky všetky teším. Lebo je to o tom, že hádžeme tie karty, tromfujeme sa, kto je lepší a tak ďalej. Mám rada, keď herec nemá okolo seba plno rekvizít, ale keď je to o emóciách. Taký typ divadla mám rada.
Premiéra bola v piatok 13-teho. 13.12.2013. Schválne som si vybrala tento deň.
Takže sa piatka 13-teho nebojíte?
Ja sa nebojím žiadnych čísel, symbolík, nie som tak nastavená. Nepotrebujem veštiť, aby som vedela, čo bude v živote. Nechcem to vedieť.
Aké boli reakcie vašich kolegov?
Na premiére bol Ferko Kovár a bol nadšený. Bolo to plné a málo kolegov vošlo.
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj






