Americký atlét Jesse Owens je v histórii zapísaný ako štvornásobný olympijský víťaz, význam jeho triumfov však ďaleko prekračuje hranice športu.
Američan čiernej pleti sa stal najväčšou osobnosťou olympijských hier v Berlíne v roku 1936, čím vyvrátil koncept nadradenosti árijskej rasy, ktorý presadzoval vodca hostiteľskej krajiny podujatia Adolf Hitler. Svoje prvé zlato získal Owens v behu na 100 metrov 3. augusta 1936, presne pred 90 rokmi.
Prečítajte si tiež:
Jesse Owens sa narodil 12. septembra 1913 v meste Oakville v štáte Alabama ako James Cleveland Owens a pôvodne sa mu hovorilo J. C. Keď mal 9 rokov, jeho rodina sa presťahovala do Clevelandu v Ohiu. V prvý deň v novej škole sa jeho učiteľ prepočul, zapísal do klasifikačného hárku meno Jesse a prezývka mu už zostala.
Od detstva mal vášeň pre beh, no keďže pochádzal z chudobných pomerov, po škole sa venoval práci. Ku kariére športovca ho nasmeroval učiteľ telesnej výchovy Charles Riley, ktorý vycítil jeho talent a začal ho viesť, hoci tréningy museli byť vždy ráno pred začiatkom vyučovania na Fairmount Junior High School.
Prečítajte si tiež:
Owens na seba prvýkrát upozornil v roku 1933, keď ešte ako stredoškolák získal titul majstra USA v diaľke na šampionáte v Chicagu výkonom 756 cm. Na stovke si dobehol po bronz. Následne nastúpil na Štátnu univerzitu Ohio, na ktorej sa ho ujal tréner Larry Snyder.
Owens celú kariéru súťažil v širokom portfóliu disciplín, okrem šprintov a diaľky mu išli veľmi dobre aj prekážky. Vďaka tomu získal na šampionátoch NCAA v rokoch 1935 i 1936 po štyri tituly a s počtom ôsmich prvenstiev je rekordérom amerických vysokoškolských šampionátov do dnešných dní.
Na olympiádu do Berlína odišiel Owens ako hlavný kandidát na zlato na stovke, dva týždne predtým zabehol v Chicagu svetový rekord 10,2. Ten napokon vydržal 20 rokov a v berlínskom finále za ním zaostal iba o jedinú desatinu. O dva dni na to triumfoval aj na dvojstovke vo svetovom rekorde 20,7 a k zlatu pomohol aj americkej štafete na 4x100 metrov.
Prečítajte si tiež:
Ešte pred oboma behmi sa 4. augusta konala súťaž v skoku do diaľky, ktorá patrí k najvýznamnejším momentom športovej histórie. Súperom Afroameričana v boji o olympijský titul bol priamo pred zrakom vodcu Tretej ríše nemecký reprezentant Luz Long.
Obaja diaľkari predviedli strhujúci súboj. Owens najprv vo svojom druhom pokuse zlepšil olympijský rekord na 787. Long však v piatej sérii dopadol na rovnakú métu a keďže mal lepší druhý pokus, v súťaži viedol. Owens však okamžite odpovedal výkonom 794 a v záverečnej sérii zlepšil najlepší výkon histórie olympiád na 806.
O tom, ako reagoval Hitler na prehru Árijca s černochom, sa rozprávajú legendy a v dobovej tlači sa vodca nacistického Nemecka stal terčom mnohých vtipov, historici sa však zhodujú, že bezprostredná reakcia lídra Tretej ríše nebola žiadna. Hitler sa v čase hier snažil ešte na poli medzinárodnej politiky vytvárať ilúziu mierumilovného vodcu.
Samotný Long sa k Owensovi choval priateľsky, po diaľkarskej súťaži ho chytil za ruku, zdvihol na znak víťazstva a vyzval celý štadión, aby mu vzdal úctu. Tento mimoriadny prejav ľudskosti a športového rešpektu je zachytený aj na videozázname, ktorý sa nachádza v archíve Medzinárodného olympijského výboru (MOV).
Sú názory, podľa ktorých Longa práve tento moment stál život. Olympijskí medailisti mali totiž v Nemecku privilegované postavenie, Longa napriek tomu po vypuknutí vojny poslali na front do prvej línie. Zomrel na Sicílii v roku 1943.
Prečítajte si tiež:
Owens sa stal najúspešnejším účastníkom „najhorších“ olympijských hier histórie a jeho úspech sa dnes interpretuje ako vyvrátenie princípov nehumánnej ideológie nacizmu. Samotný atlét však najmä vo svojej krajine veľmi nepocítil, že by získal status svetovej osobnosti. Spojené štáty americké totiž väčšinu jeho života neboli z ideologického hľadiska lepším štátom ako nacistické Nemecko.
Priamo v Berlíne sa Owens s etnickou nenávisťou nestretol. V hoteli mohol bývať spoločne s ďalšími športovcami bielej pleti, hoci v jeho rodnej krajine čelil segregácii. V Berlíne sa s vodcom Tretej ríše minimálne pozdravil, podľa istých zdrojov si aj podali ruky.
Po hrách bol v USA takmer neznámy a na živobytie si musel zarábať aj ako údržbár, či pracovník čerpacej stanice. Na diskusii v Kansas City v októbri 1936 pred prevažne afroamerickým publikom nedokázal nájsť z obdobia svojho pobytu v Berlíne negatívny moment. „Hitler ma nijako neurazil. Zato náš prezident mi neposlal ani len gratulačný telegram,“ uviedol.
Po vojne Owens požíval úctu najmä zo strany svetového olympijského hnutia. Do Nemecka sa vrátil v roku 1972 počas hier v Mníchove a ako špeciálneho hosťa ho prijali aj najvyšší štátni predstavitelia. Naposledy jeho slová na verejnosti výrazne rezonovali v roku 1980, keď sa snažil presvedčiť prezidenta USA Jimmyho Cartera, aby odmietol návrh bojkotu OH v Moskve.
Éru zabudnuteľných hier v 80. rokoch 20. storočia a ohrozenia samotnej olympijskej myšlienky však už nezažil, zomrel 31. marca 1980 na rakovinu pľúc.
Pozrite si nášho Frajera na záver:
Práve sa číta
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
