Kým neprišiel Alexander Ovečkin, bol najlepším strelcom v histórii Washingtonu. V NHL napálil cez 500 gólov, čo je ďaleko viac, než čakáte od hráča draftovaného z ôsmeho kola. Legendárny útočník verí, že slovenský hokej robí mnoho vecí správne. Peter Bondra bol vždy zlatý chlapec.
Zásah, o ktorom by aj o polnoci vedela spievať celá republika, nestrelil v Amerike. Ale jedenásteho mája 2002 v Göteborgu.
„Prišiel z mojej hokejky, ale bol to gól celého mužstva. To, ako sme dávali mužstvo dokopy a ako sme ho tmelili, spôsobilo, že naša výkonnosť bola najlepšia v správnom čase. Vrchol nás zastihol v semifinále a vo finále. Turnaje sú aj o tom, aby ste svoje výkony správne načasovali,“ žmurkol v rozhovore pre Sportnet majster sveta.
Prečítajte si tiež:
Pritom, len šesť rokov predtým bol aj podľa spoluhráčov na Svetovom pohári v tíme jediná skutočná hviezda.
„Niektorí z nás boli určite trochu zastrašení, možno nie všetci, ale keď ste videli mená ako Chelios, Tkachuk, Gretzky, Lemieux či Lindros... Veľkí hráči. Veď ako dlho sme boli samostatná reprezentácia? Tri roky? Prakticky sme ešte stále boli takmer neznáma krajina.“
Slováci napriek tomu so silnou Kanadou dlho viedli 2:1, „javorové listy“ otočili až v závere.
„Dokázali sme dostať pod tlak veľké hviezdy. Spomínam si na situáciu, keď Jaro Dragan v zápase proti Rusom vykopol puk. Celá hala zrazu vydala taký netradičný zvuk, akoby sa všetci pýtali, čo sa stalo. Všetci pozerali. Bolo to niečo, čo možno dovtedy v Kanade nikto nevidel. Jaro im ukázal, ako chytajú brankári na Slovensku,“ zasmial sa forvard s vyše tisíckou duelov v NHL.
Prečítajte si tiež:
Washington ho do profiligy v roku 1990 draftoval až z ôsmeho kola.
„Vtedy som o NHL nevedel absolútne nič. Prvý zápas, ktorý som videl, bol ten, v ktorom som hral. Učil som sa za pochodu. Všetko letelo tak rýchlo, že som sa ani nemal kedy pripraviť. Šiel som tam s tým, že skúsim a ak to nevyjde, vrátim sa domov. Dnes by som to určite prežíval s vedomím, že ide o veľkú šancu. Ktovie, možno mi práve opačný prístup pomohol, pretože som na seba nevytváral veľký tlak. A všetko prebehlo v môj prospech,“ zamyslel sa rodák z ukrajinského Lucku, ktorý už vyše tri dekády žije v Amerike.
Prečítajte si tiež:
No na to, či sa z triumfu na majstrovstvách sveta dalo vyťažiť viacej, strelec „zlatého“ slovenského gólu presnú odpoveď nájsť nevie.
„Ťažko povedať. Vtedy ste hráč, ktorý nevie vychovať ďalšieho hráča. Možno keby bol so mnou v mužstve nejaký mladý chalan, vedel by som mu pomôcť, ale najskôr by sa musel dostať na určitú úroveň. Neviem teda, čo sa dalo urobiť inak. Viete, my Slováci stále niečo hľadáme a sme zvyknutí pozerať druhému do taniera, ako to robí ten druhý. Nakoniec sa však treba pozrieť na to, ako to robíme my, pretože veľa vecí robíme dobre,“ rozhovoril sa a pokračoval.
„Skúste dať Švédom alebo Američanom našich desať či dvanásťtisíc korčuliarov a nech s nimi robia hokej. Nie je to ľahké. Keď navyše nemáte šťastie na talent a v určitom ročníku sa nenarodí dostatok talentovaných chalanov, vznikne diera. Dá sa zaplátať, ale potom sa už stretávajú dve generácie. Za posledné roky však vidím, že talent máme. Ukazujeme to aj na mládežníckych majstrovstvách sveta. Myslím si, že slovenský hokej sa opäť určitým spôsobom prebudil. Tí dvadsaťroční a osemnásťroční chalani už klopú na dvere NHL alebo sa ich snažia otvoriť. Niektorým sa to už dokonca aj podarilo. Sme teda tam, kde chceme byť, len v tom treba pokračovať,“ zavŕšil povzbudivými slovami legendárny Peter Bondra.
Vychutnajte si krásny gól Dalibora Dvorského v NHL:
Práve sa číta
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
