Strelil najkrajší gól na svete a tlieskali mu zaň i Ronaldo s Messim, vyhral ligu v štyroch krajinách a desať trofejí, za jeho prestup do Chelsea sa v rodnom meste dodnes svieti. Na ruke má vytetovaného Ježiša Krista či nápis Nitra a vo futbale ešte jeden veľký sen.
Výnimočný exreprezentant sa v lete vrátil tam, kde všetko začalo. A je šťastný ako dávno nie.
„Dlhé roky som sa necítil tak uvoľnene ako dnes. Konečne sa v mojom živote na seba kopia dobré veci a nie zlé. O vyše mesiac budem mať tridsaťsedem rokov, ale cítim sa na dvadsaťpäť,“ začal pre MY Nitrianske noviny legendárny „Miňo“ Stoch.
Prečítajte si tiež:
Titulmi ovešaný „najväčší“ Nitran od Moravčíkových čias chce v kariére už len jednu vec.
„Vyhrať niečo s Nitrou! Dajme si reálny cieľ – najprv vyhrajme tretiu ligu a postúpme do druhej,“ vyhŕkol účastník majstrovstiev Európy i sveta.
Napriek fantastickému životopisu miesto v základe vyárendované nemá, v tretej najvyššej súťaži dosiaľ len raz naskočil na viac než 10 minút. V spoločnosti mien ako Lukáš Štetina, Pavol Bajza, Filip Balaj či Karol Mondek sa neodúva, poslušne maká a čaká na šancu.
„Veľmi sa mi páči, aký skvelý kolektív tvoríme. Každý deň máme kopec srandy. Keď však prídeme na ihrisko, dokážeme prepnúť a makať. V príprave sme sa veľmi nabehali. Pochybujem, že iný treťoligový tím mal také intenzívne tréningy. Stále sme však nováčik. V kabíne sme si niečo povedali. Nechceme púšťať von veľké vyhlásenia. Káder hovorí sám za seba, výsledky a herný prejav tiež,“ hovorí s rukou na srdci.
Hviezda maniere ani vyhlásenia mu netreba. S úsmevom chodí aj za béčko.
„Sám sa tam pýtam. Hrať celý zápas je lepšie než deväťdesiat minút sedieť. Chcem hrať viac. A dosť tomu obetujem. Trénujeme tri-štyri razy do týždňa, v dňoch voľna si dám padel. Dohnal som kondičný deficit na úroveň, v akú som ani neveril. Napĺňa ma čo i len chodiť do šatne. Práve to mi z futbalu najviac chýbalo. Pevne verím, že čoskoro dostanem nejakú reálnu šancu. Som trpezlivý.“
Prečítajte si tiež:
Reči o tom, že z parádnej kariéry mal vyťažiť ešte viacej, ho netrápia. „Je náročné o tom polemizovať. Futbalu som dával veľa, za krásnu kariéru som šťastný a vážim si ju.“
Nitru miluje telom, dušou i srdcom, aj preto by nikdy nehral za Slovan.
„Keď som hral ešte vo Fenerbahce, mladý Vlado Weiss mi volal, že Kmotrík ma chce do Slovana a dá mi peniaze, aké chcem. Okamžite som ho zastavil, že to nepripadá do úvahy. Keď som za PAOK hral na Slovane, polovica štadióna mi nadávala. Podľa mňa bezdôvodne. Predtým som sa o Slovane nikde nijak nevyjadroval. Nerozumel som tomu. Pritom keby tam týždeň predtým hrám za reprezentáciu, ten istý štadión by mi tlieskal. Konkrétnu ponuku som ale nikdy nemal. Ani by som ju nevzal,“ uzavrel pre MY Nitrianske noviny Miroslav Stoch, malý futbalový velikán.
S odvekým rivalom sa stretne už o dva dni. FC Nitra totiž „belasého“ účastníka Ligy majstrov v stredu 16. septembra vyzve v slovenskom pohári.
Práve sa číta
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
