Stal sa Slovákom a vyletel do Premier League. Kozákov objav chcel štyri deti, ale domov z pláže už neprišiel (príbeh)

Mal srdce na dlani a dušu zo zlata. Vnútri podtatranskú pokoru i juhoamerickú vášeň, vďaka ktorej sa z Banskej Bystrice predal až do najlepšej ligy sveta. Jediný Brazílčan vo farbách Slovenska reprezentoval s celou kostrou nášho národného tímu a na tomto svete všetko dobré a krásne. Do futbalového neba žiaľ odišiel priskoro.
Moldavské mesto Tiraspoľ je rajom pašerákov zbraní, pripomína postkomunistický skanzen. Pred budovou parlamentu postáva socha Lenina, oproti tank z druhej svetovej vojny. Celá metropola Podnesterska sa nachádza v prorusky orientovanej separatistickej oblasti.
Asi desať minút autom od monumentu leží štadión klubu Šeriff, ktorý päť rokov dozadu v Lige majstrov zdolal trebárs aj slávny Real Madrid.
Ešte štyri roky predtým však moldavský rekord-majster zažíval presne opačnú emóciu – obrovský žiaľ a smútok. Jeden jeho hráč sa totiž z dovolenky do práce nevrátil. Už nikdy.
Brazílsky Slovák Dionatan Teixeira.
Prečítajte si tiež:
Najmladšieho v histórii objavil Kozák
Nový „šerif v meste“ reprezentoval Brazíliu U17, zarezával tiež v akadémii Manchestru City. Kariéru na Slovensku štartoval za 1. FC Košice.
Na skúške uspel spoločne s krajanom Carlosom Ferreirom, legendárny Ján Kozák mu už vo veku 16 rokov a 268 dní doprial ligový debut a spravil z neho najmladšieho legionára v histórii našej najvyššej futbalovej súťaže. Vyše dekádu a pol trvajúci rekord uchmatol rodákovi z Londriny až vlani maďarský stredopoliar Dunajskej Stredy Levente Bösze.
Ľavák s neslovenskou technikou hosťoval v Slovane Bratislava, pomáhal i druholigovej Ružinej. Do svetového futbalu však vystrelil až z Banskej Bystrice.
Prečítajte si tiež:
Duo so Škriniarom či Lobotkom, lepší ako Valjent
Klubu spod Urpína sa upísal vo februári 2013 a päťročným pobytom pod Tatrami si vyslúžil aj štátne občianstvo.
„Slovensko som si obľúbil, už viac pre mňa nie je cudzinou. Chcem tu zostať nielen hrávať, ale aj žiť,“ hovorieval s iskrou v úprimných očiach „Džon“, ako ho u nás všetci volali.
Dlho na seba nenechala čakať ani pozvánka do dvadsaťjednotky, 193 centimetrov vysoký obranca nastupoval pod velením Ivana Galáda s celou kostrou súčasnej reprezentácie.
Ťažké situácie videl a riešil inak než Slováci, kolegovia z kabíny oceňovali najmä jeho pokoru, ľudskosť a juhoamerický talent.
Rozumel si so Stanislavom Lobotkom, dostal prednosť pred Martinom Valjentom, od chrbta dirigoval Patrika Hrošovského, vpredu hľadal Ondreja Dudu či Ivana Schranza a tvoril stopérske duo s Milanom Škriniarom. Aj v kontroverznej baráži majstrovstiev Európy proti Taliansku (1:3).
„Keby rozhodcovia nepodali škandalózny výkon, určite by sa jeho kariéra, ale aj iných hráčov, vyvíjala inak,“ tvrdil presvedčený tréner Galád.
No Teixeira sa napriek nepostupu na šampionát, ako štrnásty Slovák v dejinách, predal do najkvalitnejšej ligy sveta.
Prečítajte si tiež:
Trpel tam, kde by to mal ťažké aj Messi
Pilier Banskej Bystrice tak z večera do rána sedel v šatni Stoke City s ikonami ako Peter Crouch, Marko Arnautovič, Xherdan Shaqiri alebo supertalentmi Bojanom Krkičom, Victorom Mosesom či Ibrahimom Affelayom.
Na mieste, kde by to podľa legendárnej frázy mal ťažké aj Lionel Messi však kreatívnemu stopérovi z parádneho potenciálu odkrajovali zranenia. Ako životný prestup, tak posun do seniorskej reprezentácie kazili zlomeniny a nekonečné pauzy.
„Dionatan bol typický Brazílčan, z ničoho si nerobil ťažkú hlavu. No po odchode do Stoke mal veľkú smolu. Keď bol v najlepšej forme, zlomil si nohu, mal pritom na to, aby prenikol do základnej zostavy. Napriek tomu zostával nonstop pozitívne naladený,“ spomínal pre Sportnet Teixeirov agent Juraj Vengloš.
Mesiace bez futbalu ho stál obyčajný súboj na tréningu. Mladíkovi pomliaždil kostičky v chodidle vlastný spoluhráč, honduraský reprezentant a účastník majstrovstiev sveta Wilson Palacios.
„Posledné zranenie prišlo asi štyri dni predtým, než som konečne mohol či mal nastúpiť v anglickej lige,“ smútil „Džon“. Vytúženého debutu sa tak dočkal až vo februári 2015.
Ale telo si početné úrazy pamätalo. Prvý Brazílčan vo farbách nášho národného tímu hľadal spiatočnú cestu na vrchol v treťoligovom Fleetwoode. Ale bariéra nahromadených zdravotných komplikácií merala privysoko.
Prečítajte si tiež:
Testy na Slovensku neodhalili nič, Angličania si vadu na srdci všimli neskoro
Vo februári 2017 trénoval s Ružomberkom, na lane ho malo americké Orlando City. Napokon zakotvil v moldavskom Šeriffe Tiraspoľ, s ktorým okamžite vyhral ligu i pohár.
Vadu na srdci mu objavili až v Anglicku, lekárske testy na Slovensku neodhalili nič. Neskoro.
Dionatan posledný polrok svojej životnej púte netrénoval, oddychoval s rodinkou doma v Brazílii. Jedného dňa si len nevinne vybehol zakopať na pláž s priateľmi...
Odišiel bez rozlúčenia, náhle a nečakane. Za reprezentáciu do 21 rokov odohral osem zápasov, za áčko ďalšie pridať nestihol. Obrovské srdce brazílskeho Slováka dotĺklo priskoro.
Zomrel na infarkt, dušu do futbalového neba poslal piateho novembra 2017. Ako 25-ročný.
Zanechal po sebe manželku Jessicu s deväťmesačnou dcérkou.
„Bol milujúci manžel a fantastický otec. Vždy vravel, že sa do mňa zamiloval na prvý pohľad, na tomto svete reprezentoval všetko dobré a krásne, bol svetlo môjho života. Náš spoločný príbeh bol jedinečný, intenzívny a najmä pravdivý. Rodinu sme budovali s rešpektom a láskou, mala byť oveľa väčšia. Chcel totiž ďalšie štyri deti,“ spomínala so slzami v očiach Jessica pre portál bonde.com.br.
Dionatanove stredné meno znamenalo pokora. Miloval barbeque a kone, hoci s kovbojským klobúkom ho v sedle videl málokto. Jeho mladší brat žiaril vo farbách Sevilly i Galatasarayu Istanbul. Svoj najväčší idol ale prežil. A to by sa nemalo stávať.
Česť pamiatke muža, ktorý vedel výnimočne rozdávať radosť a milovať.
Pozrite si zostrih zápasu Niké ligy medzi Trenčínom a Banskou Bystricou:

Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj









