Podľa sociopolitickej expertky by užšia spolupráca mohla krajinám priniesť ekonomické výhody. Domnieva sa však, že myšlienka zlúčenia do jedného štátu naráža na viaceré prekážky.
Najväčšia katastrofa v histórii. Takto označil belgický premiér Bart de Wever oddelenie Holandska od španielskeho Holandska v 16. storočí. On aj ďalšie osobnosti belgickej vlády sa čoraz častejšie pohrávajú s myšlienkou zjednotenia Belgicka, Holandska a Luxemburska do jedného štátu.
Projekt Bijúce srdce Európy, ktorého cieľom je zjednotiť krajiny Beneluxu, má však podľa odborníkov viacero problematických bodov, píše portál iDNES.
Víziu o novom superštáte v západnej Európe najnovšie otvorene podporil aj Matthias Diependaele, premiér Flámska a člen De Weverovej Novej flámskej aliancie (N-VA).
Prečítajte si tiež:
„Ak sa pozrieme na geopolitickú situáciu, Belgicko a Holandsko môžu v mnohých ohľadoch konať zjednotene,“ argumentuje Diependaele a poukazuje na to, že krajiny Beneluxu už teraz úzko spolupracujú vo viacerých oblastiach. Základy týchto nadštandardných vzťahov pritom boli položené už v roku 1948, keď tieto tri krajiny vytvorili colnú úniu.
Tá bola neskôr nahradená hospodárskou úniou, ktorej cieľom je úplná ekonomická integrácia. Krajiny Beneluxu zdieľajú podobnú infraštruktúru, vysokú hustotu zaľudnenia a historicky majú mnoho spoločného.
Podľa sociopolitickej expertky Caroline Sägesserovej by užšia spolupráca mohla krajinám priniesť ekonomické výhody. Domnieva sa však, že myšlienka zlúčenia do jedného štátu je ťažko predstaviteľná a presadzujú ju najmä flámski nacionalisti z holandsky hovoriacej časti Belgicka, vrátane De Wevera a Diependaeleho.
„Táto skupina stále cíti, že nemá dostatočné práva v belgickom štáte. Preto je logické, že sa snažia o zjednotenie krajiny do väčšieho celku, kde by holandčina bola väčšinovým jazykom,“ vysvetľuje Sägesserová.
Vo francúzsky hovoriacej časti Belgicka sa táto myšlienka zatiaľ neberie vážne. „Mohlo by sa stať, že sa k Holandsku pripojí len Flámsko. A Valónsko by sa stalo súčasťou Francúzska,“ argumentuje expertka. Belgicko by sa tak zbavilo svojej chudobnejšej oblasti.
Prečítajte si tiež:
Búšiace srdce Európy, ako De Wever nazval svoj projekt, by malo 30 miliónov obyvateľov, ku ktorým by sa mohlo pridať ďalších 700 000 Luxemburčanov. Bola by to štvrtá najväčšia ekonomika v EÚ.
Hlavnou prekážkou takýchto plánov je však samotné hlavné mesto Brusel. Hoci leží v holandsky hovoriacej oblasti Flámska, dominantným jazykom je tam francúzština.
„Nechcú ho prijať ako svoje centrum, ale ani sa ho nechcú vzdať. Je to vzťah, v ktorom sa mieša láska a nenávisť,“ opisuje Sägesserová.
Ďalšou prekážkou je nedostatok motivácie pre Luxembursko, ktoré je najbohatšou krajinou z tohto trojlístka a zjednotením by mohlo iba stratiť.
Zároveň existuje obava o stratu identity a postavenie luxemburského jazyka v štáte, v ktorom drvivá väčšina obyvateľov hovorí holandsky alebo francúzsky.
Luxembursko navyše podľa Sägesserovej nemá na Holandsko z histórie príliš dobré spomienky. „A ich ekonomika je viac zameraná na susedné Nemecko,“ argumentuje.
Zástancovia spoločného superštátu sa však myšlienky zjednotenia nevzdávajú a aj keby nedošlo k formálnemu spojeniu, cestu vidia v postupnom posilňovaní spolupráce medzi krajinami.
Podmienky na to majú, keďže článok 350 Zmluvy o EÚ výslovne stanovuje, že Benelux je región, ktorý má právo iniciovať spoluprácu nad rámec činností EÚ.
Beneluxská únia bola v podstate akýmsi predchodcom Európskej únie, ktorá sa v mnohom od tohto zoskupenia inšpirovala. Flámsky premiér Matthias Diependaele si uvedomuje, že v súčasnosti ide skôr o víziu, no keď nastane správny moment, mohlo by to byť zaujímavé pre všetky tri krajiny.
V priloženom videu si môžete pozrieť reportáž o Slovákoch žijúcich v Belgicku:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
