Zdravotníci chránia životy iných, no sami môžu byť v práci vystavení rizikám rakoviny. Nová štúdia ukázala, ktoré faktory sa objavujú najčastejšie.
Zdravotníci a pracovníci sociálnych služieb v Európe sa pri práci pravidelne stretávajú s látkami a situáciami, ktoré môžu zvyšovať riziko rakoviny, píše Euronews.
Nová štúdia ukázala, že takmer tretina z nich bola počas posledného pracovného týždňa vystavená aspoň jednému rizikovému faktoru.
Výskum vychádzal z prieskumu Workers’ Exposure Survey, ktorý pripravila Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Do telefonických rozhovorov sa v rokoch 2022 až 2023 zapojilo 24 402 pracovníkov z Fínska, Francúzska, Nemecka, Maďarska, Írska a Španielska.
Vo všetkých sledovaných odvetviach bolo aspoň jednému riziku vystavených 47,3 percenta pracovníkov. V zdravotníctve a sociálnej starostlivosti išlo o 29,5 percenta zamestnancov. Ďalších 7,8 percenta uviedlo, že pri práci čelilo dvom alebo viacerým rizikovým faktorom naraz.
Autori štúdie upozornili, že riziká v zdravotníctve a sociálnych službách boli dlhodobo menej viditeľné než v priemysle alebo stavebníctve.
Podľa Michelle Turner z Barcelonského inštitútu pre globálne zdravie treba prevenciu nastaviť podľa reálnych podmienok na pracoviskách, nie iba podľa všeobecných pravidiel.
Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť patria medzi najväčšie sektory v Európe. Pracuje v nich viac než 21,6 milióna ľudí, teda približne 11 percent celej pracovnej sily.
Nejde len o nemocnice a ambulancie, ale aj o domovy sociálnych služieb, opatrovateľské zariadenia a domácu starostlivosť.
Najčastejším rizikom bolo ionizujúce žiarenie, ktorému bolo vystavených 7,4 percenta pracovníkov. Týka sa najmä práce s röntgenovými prístrojmi alebo rádioizotopmi. Bez dostatočnej ochrany môže takéto žiarenie poškodzovať bunky.
Nasledovali výfukové emisie z dieselových motorov, ktoré sa týkali 6,2 percenta pracovníkov. Riziko sa objavovalo najmä pri šoféroch a mechanikoch dieselových vozidiel.
Ďalším faktorom bolo slnečné ultrafialové žiarenie, ktorému bolo vystavených 6,1 percenta ľudí, najmä pri práci vonku.
Medzi chemickými látkami sa objavili formaldehyd a benzén. Formaldehydu bolo vystavených 5,2 percenta pracovníkov a benzénu 4,8 percenta.
Formaldehyd sa môže používať pri dezinfekcii, sterilizácii alebo v anatomických laboratóriách. Etylénoxid, ktorý sa tiež využíva pri sterilizácii, patril spolu s formaldehydom medzi látky, pri ktorých vedci najčastejšie odhadli vysokú úroveň expozície.
Štúdia pomenovala aj konkrétne pracovné situácie. V anatomických laboratóriách bolo rizikom najmä vdychovanie formaldehydu.
Zubní technici, ktorí vyrábajú korunky, mostíky alebo protézy, mohli byť vystavení respirabilnému kryštalickému oxidu kremičitému. Pri dlhodobej a opakovanej práci bez ochranných opatrení sa tak riziká môžu kumulovať.
Problémom je aj to, že pracovná expozícia sa často ukáže až spätne. Francúzsky denník Le Monde upozornil na výskum v Avignone, ktorý skúmal viac než 500 pacientov s lymfómom.
Podľa tímu Giscope 84 malo 94 percent pacientov počas kariéry kontakt aspoň s jednou karcinogénnou látkou a 84 percent s látkou spájanou s malígnymi krvnými ochoreniami.
Le Monde zároveň upozornil, že pracovné nádory zostávajú vo Francúzsku výrazne podhodnotené a len malá časť prípadov býva oficiálne uznaná ako choroba z povolania.
Rakovina je v Európskej únii najčastejšou príčinou úmrtí súvisiacich s prácou. Podľa odhadov si každoročne vyžiada približne 100 000 obetí.
Autori výskumu zdôraznili, že mnohé riziká sú preventabilné. Pomôcť môžu lepšie ochranné pomôcky, dôslednejšie vetranie, kontrola chemikálií, bezpečnejšie pracovné postupy a presnejšie sledovanie toho, čomu sú pracovníci vystavení.
Pozrite si aj reportáž o nových pravidlách v zdravotníctve:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
