Nebezpečné ochorenie sa objavilo v obľúbenej turistickej destinácii Slovákov. Klimatické zmeny môžu vytvoriť podmienky na jeho výskyt aj v ďalších krajinách.
Klimatická zmena vytvára vhodné podmienky na šírenie patogénov, pred ktorými bola Európa ešte donedávna do veľkej miery chránená. Platí to aj v prípade krymsko-konžskej hemoragickej horúčky (CCHF).
Španielsko, ktoré patrí medzi obľúbené dovolenkové destinácie Slovákov, zaznamenalo počas tohto leta najmenej štyri prípady ochorenia. Všetky spájalo prisatie kliešťa, pričom jeden z pacientov ochoreniu podľahol.
Vedci aj Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) upozorňujú, že kliešte prenášajúce tento vírus by sa v budúcnosti mohli rozšíriť do ďalších častí Európy.
ECDC o prípadoch v Španielsku informovalo vo svojej týždennej správe. Dva prípady zaznamenali v provincii Salamanca a ďalší v provincii Ciudad Real. Španielske médiá 14. auguste informovali o štvrtom prípade taktiež v Salamance.
Práve provincia Salamanca sa aj v minulosti spája s najväčším počtom tohto vírusu.
Prečítajte si tiež:
Podľa medializovaných informácií mal pacient, ktorý ochoreniu podľahol, 84 rokov. Všetky štyri prípady boli získané lokálne – ľudia sa teda nakazili priamo v Španielsku, nie v zahraničí.
„Každým rokom sa zvyšuje počet pozitívnych kliešťov s vírusovou náložou, takže rastie aj pravdepodobnosť nákazy,“ povedal pre RTVE Noticias výskumník z Inštitútu biomedicíny UCLM a profesor Farmaceutickej fakulty Antonio Mas.
Ochorenie šíria najmä kliešte rodu Hyalomma, ktoré sa vyskytujú v južnej a východnej Európe. ECDC už v minulosti upozornilo, že otepľovanie vytvára vhodnejšie podmienky na ich rozšírenie do strednej či severnej Európy.
„Meniace sa podnebie by mohlo viesť k ďalšiemu šíreniu týchto kliešťov a ochorenia naprieč kontinentom,“ uvádza ECDC.
Európske centrum preto výskyt ochorenia podrobne monitoruje.
„Existuje meme, podľa ktorého nie sú najnebezpečnejšími organizmami na svete levy ani kosatky, ale komáre, pretože prenášajú množstvo chorôb. Kliešte sú na tom podobne,“ dodal Mas.
Človek sa môže nakaziť nielen po prisatí infikovaného kliešťa, ale aj pri kontakte s krvou alebo tkanivami nakazeného zvieraťa. Ohrození sú preto najmä farmári, pracovníci bitúnkov a mäsokombinátov, veterinári, poľovníci či ľudia, ktorí trávia veľa času v prírode.
Prečítajte si tiež:
Ochorenie má spočiatku príznaky podobné chrípke alebo iným vírusovým ochoreniam – patrí medzi ne horúčka, bolesť hlavy a malátnosť. Pridať sa môžu aj svetloplachosť, bolesť brucha, hnačka či vracanie. V závažných prípadoch sa môžu objaviť hemoragické prejavy, napríklad modriny, krvácanie z nosa či nekontrolované krvácanie v miestach vpichu.
Úmrtnosť sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie pohybuje od 10 do 40 percent, pričom často sa uvádza približne 30 percent. Ťažký priebeh hrozí predovšetkým starším ľuďom a osobám s oslabenou imunitou.
Časť infekcií však môže prebehnúť bez príznakov alebo si ich človek môže pomýliť s bežným vírusovým ochorením.
Mali by sa teda obávať aj dovolenkári? Riziko nákazy zostáva podľa ECDC naďalej nízke. Nejde o vírus prenášaný vzduchom, takže sa človek nenakazí bežným kontaktom s iným turistom alebo hotelovým personálom.
Zvýšenú pozornosť by mali dovolenkári venovať najmä pobytu v prírode. Odborníci odporúčajú používať repelenty, nosiť oblečenie zakrývajúce pokožku a voliť svetlé farby, na ktorých možno kliešťa ľahšie spozorovať.
Ľudia sa na Slovensku sa obávali aj hantavírusu. Viac sa dozviete v reportáži:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
