Menej spracovaných potravín, lepšia nálada. Nová výskum poukázal na zaujímavú súvislosť.
Znížili príjem nezdravých pokrmov a príznaky depresie sa zmiernili. Takéto závery priniesol výskum vedcov z Kalifornskej univerzity.
Tí sa zamerali na možnú súvislosť medzi konzumáciou ultraspracovaných potravín a depresiou. Ukázalo sa, že pacienti po prechode na zdravšiu stravu uviedli výrazné zmiernenie príznakov.
Prečítajte si tiež:
Účastníci americkej štúdie všeobecne znížili príjem ultraspracovaných potravín o viac ako 85 percent. Nešlo teda o menšiu konzumáciu jedál len z fast foodu.
Následne ich sledovali počas jedného roka. V rámci výskumu mali hodnotiť príznaky depresie, pričom ich porovnávali s obdobím, keď ultrasorsacované potraviny bežne konzumovali.
Ukázalo sa, že vynechanie tohto druhu potravín malo na ich psychický stav pozitívny vplyv. Prekvapivo výrazné zlepšenie zaznamenali až v troch ukazovateľoch depresie.
Výskum uskutočnili síce počas dlhšieho obdobia, ale zatiaľ na malej vzorke. Podľa Andrewa Krystala, lekára z Kalifornskej univerzity v San Franciscu, však výsledky potvrdzujú, že takýto výskum by bolo dobré uskutočniť aj vo väčšom rozsahu.
Ich závery zároveň potvrdili už predchádzajúce skúmania, ktoré porovnávali príznaky ľudí s depresiou pred a po tom, čo svoju bežnú ultraspracovanú stravu nahradili zdravšími potravinami.
V rámci jednej zo starších štúdií, z dielne výskumníkov z brazílskej univerzity v São Paulo, sledovali až 15 960 dospelých. Tí na začiatku nemali depresívne príznaky. Následne ich pozorovali približne 18 mesiacov, pričom sa zameriavali aj na ich jedálniček.
Zistili, že čím väčší podiel ultraspracovaných potravín konzumovali, tým vyššie bolo riziko toho, že sa u nich objavili depresívne príznaky.
Prečítajte si tiež:
Výsledky skúmaní však poukazujú na súvislosť, nie na to, že ultraspracované potraviny priamo spôsobujú depresiu.
Autori americkej štúdie zdôraznili, že na potvrdenie výsledkov sú potrebné ďalšie štúdie. Tie by mali skúmať napríklad aj to, akú úlohu zohrávajú zmeny v zastúpení makroživín v potravinách, ako sú cukry a tuky a rozdiely v celkovom príjme kalórií.
Vedci budú skúmať aj možné pôsobenie látok vznikajúcich pri spracovaní potravín, konzervačných látok, stabilizátorov, umelých farbív či zvýrazňovačov chuti.
Prečítajte si tiež:
Prečo po ultraspracovaných potravinách siahneme tak často? Podľa vedkyne Nyashe Chagwedery z Kalifornskej univerzity v San Franciscu sú jednoducho praktické – ich príprava je rýchla, často sú lacnejšie a navyše môžu v mozgu podporovať uvoľňovanie dopamínu, ktorý súvisí s pocitom odmeny a dobrej nálady.
Treba však myslieť na to, že majú menej pozitív a ako negatív a v konečnom dôsledku nám veľmi neprospievajú. Ich pravidelná konzumácia môže negatívne vplývať celkové zdravie, trávenie i črevá, pričom zmeny v nich môžu následne opäť ovplyvňovať aj fungovanie mozgu a našu psychiku.
Pozrite si reportáž o skladovaní potravín:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
