Šunka, saláma či slanina každý deň? Nová štúdia priniesla varovné výsledky

Ilustračná snímka. Zdroj: Profimedia.sk

Adam Oleš

11. 9. 2026, 00:01

Šunka, slanina, saláma či klobása sú bežnou súčasťou jedálnička mnohých ľudí. Nová rozsiahla európska štúdia však prináša ďalší dôvod, prečo to s ich konzumáciou nepreháňať.

Vedci analyzovali údaje od 450 112 ľudí z viacerých európskych krajín, ktorých sledovali v priemere viac ako 14 rokov. Výsledky ukázali súvislosť medzi vyššou konzumáciou spracovaného mäsa a vyšším rizikom rakoviny žalúdka aj adenokarcinómu pažeráka.

Výskum bol súčasťou veľkého európskeho projektu EPIC zameraného na vzťah medzi výživou, životným štýlom a rakovinou. Nová analýza bola publikovaná v odbornom časopise International Journal of Cancer. Na jej výsledky najnovšie upozornil chorvátsky portál Index.

Vedci sledovali viac ako 450-tisíc ľudí

Do analýzy zahrnuli 131 426 mužov a 318 686 žien. Na začiatku výskumu zbierali informácie o ich stravovaní, životnom štýle, zdravotnom stave či telesných parametroch. Počas priemerne 14,1 roka sledovania diagnostikovali 876 prípadov rakoviny žalúdka a 215 prípadov adenokarcinómu pažeráka.

Výskumníci následne zisťovali, či existuje súvislosť medzi týmito diagnózami a množstvom červeného, spracovaného a bieleho mäsa, ktoré ľudia konzumovali. Najvýraznejší výsledok sa objavil práve pri spracovanom mäse.

Ďalších 30 gramov denne súviselo s vyšším rizikom

Každých ďalších 30 gramov spracovaného mäsa denne súviselo s o 9 percent vyšším rizikom rakoviny žalúdka. Pri adenokarcinóme pažeráka bolo riziko vyššie o 13 percent. Súvislosť zostala aj po tom, ako výskumníci vo svojich štatistických modeloch zohľadnili ďalšie faktory a konzumáciu iných druhov mäsa.

Tridsať gramov pritom nie je veľké množstvo. Ide napríklad o menšiu porciu údeniny či približne jeden hrubší plátok šunky. Medzi spracované mäso patria výrobky upravené napríklad solením, údením, fermentáciou či inými postupmi na zvýraznenie chuti alebo predĺženie trvanlivosti.

Prečítajte si tiež:

00:16

Rakovina žalúdka sa spočiatku prejavuje nenápadne. Najčastejšie príznaky, ktoré ľudia ignorujú

​Výsledok však neznamená, že človek, ktorý si dá denne 30 gramov salámy, má automaticky 13-percentnú pravdepodobnosť, že dostane rakovinu. Ide o relatívne zvýšenie rizika v porovnaní s nižšou konzumáciou.

Najväčší konzumenti mali ešte výraznejší rozdiel

Vedci sa nepozerali iba na každých ďalších 30 gramov, ale účastníkov rozdelili aj podľa množstva skonzumovaného mäsa. Pri rakovine žalúdka mala skupina s najvyššou konzumáciou spracovaného mäsa o 46 percent vyššie riziko než skupina s najnižšou konzumáciou.

Pri adenokarcinóme pažeráka bolo v skupine s najvyššou konzumáciou pozorované viac než dvojnásobné riziko. Výskumníci však pri tomto type rakoviny zaznamenali podstatne menej prípadov, a preto je aj štatistická neistota výsledku väčšia. Pri červenom mäse pritom výskumníci v tejto analýze nenašli jasnú súvislosť s celkovým rizikom sledovaných nádorov žalúdka a pažeráka.

Prekvapenie prinieslo aj biele mäso

Výskumníci zaznamenali zaujímavý výsledok aj pri bielom mäse, kam patrí napríklad kuracie či morčacie. Každých ďalších 20 gramov denne bolo spojených s o 12 percent vyšším rizikom jedného konkrétneho typu rakoviny žalúdka, ktorá vzniká mimo jeho hornej časti.

Autori však pri bielom mäse upozorňujú na potrebu ďalšieho výskumu. Na rozdiel od spracovaného mäsa zatiaľ nie sú dôkazy o jeho súvislosti s rakovinou dostatočne presvedčivé.

Spracované mäso je už zaradené medzi karcinogény

Nová štúdia neprichádza s prvým varovaním pred spracovaným mäsom. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá patrí pod Svetovú zdravotnícku organizáciu, ho už v roku 2015 klasifikovala ako karcinogénne pre ľudí. Najpresvedčivejšie dôkazy sa doteraz týkali najmä rakoviny hrubého čreva a konečníka. Nová štúdia pridáva ďalšie údaje o možnej súvislosti s nádormi žalúdka a pažeráka.

To však neznamená, že spracované mäso predstavuje rovnaké riziko ako napríklad fajčenie. Zaradenie do rovnakej kategórie IARC hovorí o sile dôkazov, že daná vec môže spôsobovať rakovinu, nie o veľkosti samotného rizika.

Neznamená to, že jeden plátok šunky spôsobí rakovinu

Pri interpretácii výsledkov je dôležitá ešte jedna vec. Ide o observačnú štúdiu. Výskumníci sledovali stravovanie a následné diagnózy ľudí, experimentálne im neurčovali, koľko mäsa majú jesť.

Výsledky preto ukazujú súvislosť, ale samy osebe nedokazujú, že práve spracované mäso priamo spôsobilo jednotlivé prípady rakoviny.

„Celkové riziko závisí od stravy a životného štýlu ako celku, nielen od samotnej konzumácie spracovaného mäsa,“ upozorňujú výskumníci. Ich odporúčaním preto nie je panika po jednom kúsku šunky, ale umiernenosť a pestrá, vyvážená strava.