Začnite nenútenou otázkou a nechajte ho hovoriť.
Spozorovali ste u svojho dieťaťa bezcieľne chodenie po dome či zádumčivý pohľad? Nemusíte panikáriť.
Predpubertálne deti sa často začnú menej rozprávať, vyhľadávajú viac súkromia a uzatvárajú sa do seba.
Podľa odborníkov je mĺkvosť detí v istom období života prirodzená. Ide o súčasť dospievania a budovania samostatnosti.
Aj keď dieťa pôsobí odmeranejšie, jeho potreba blízkosti a prijatia nezmizne. Autorka Melinda Wenner Moyerová, ktorej myšlienky uvádza portál index.hr, preto rodičom odporúča všímať si aj nenápadné náznaky záujmu o rozhovor.
Jedným z nich môže byť situácia, keď sa bez zjavného dôvodu zdržiava v miestnosti, kde je rodič. Namiesto priamej otázky „Je všetko v poriadku?“ môže byť vhodnejšie začať nenútenou otázkou o tom, aký malo deň.
Prečítajte si tiež:
Aj bežná konverzácia o zdanlivo nepodstatných veciach môže postupne vytvoriť priestor na citlivejšie témy. Dôležité je klásť otvorené otázky a nepristupovať k rozhovoru ako k výsluchu.
Rodič sa môže napríklad spýtať: „Ako sa pri tom cítiš?“ alebo „Čo odo mňa teraz potrebuješ?“
Zároveň je dôležité uznať emócie dieťaťa, no nie automaticky podporiť každý jeho záver. Ak je napríklad v strese zo skúšky, rodič môže jeho obavy pochopiť a zároveň mu pripomenúť, že nemusí dosiahnuť perfektný výsledok.
Odmietanie rozhovoru, podráždené reakcie či horšie známky nemusia automaticky znamenať vážny problém. Dieťa sa aj prostredníctvom nepríjemných skúseností učí zvládať stres, frustráciu a sklamanie.
Podľa Wenner Moyerovej je preto vhodné reagovať skôr empatiou než panikou. Komunikačné problémy môžu byť prirodzenou súčasťou dospievania, počas ktorého si deti budujú vlastnú identitu a učia sa zvládať náročné situácie.
Ako dlho môže rodič zostať na materskej? Pozrite si reportáž:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
