Šport môže byť pre deti zdrojom radosti, no tlak zo strany rodičov môže ich vzťah k nemu výrazne ovplyvniť. Niektorí rodičia si pritom cez svoje deti nevedomky plnia vlastné nenaplnené ambície.
Rodičia kričiaci pokyny z tribúny či kritizujúci dieťa po nevydarenom zápase nie sú podľa športovej psychologičky Zuzany Pšenákovej ničím výnimočným.
Problém môže vzniknúť vtedy, keď rodič prenáša na dieťa vlastné nenaplnené športové ambície. Hoci to môže robiť s dobrým úmyslom, predstavy rodiča sa nemusia zhodovať s tým, čo chce samotné dieťa.
Prečítajte si tiež:
Hranicu medzi zdravou podporou a prílišným tlakom možno podľa psychologičky dobre rozpoznať vo chvíli, keď sa dieťaťu nedarí.
Ak rodič reaguje na prehru hnevom alebo výrazným sklamaním z výkonu dieťaťa, môže to byť signál, že výsledok prežíva aj cez vlastné ambície.
Prejavuje sa to aj na samotných deťoch. Okrem sklamania z prehry môžu pociťovať strach z reakcie rodičov.
„Na jednej strane sú smutné, že sa im nedarí, a na druhej strane majú obavu, čo na to povie mama či otec,“ približuje psychologička.
Prečítajte si tiež:
Rodič by podľa Zuzany mal zostať predovšetkým rodičom. Nemal by preberať úlohu trénera či manažéra a počas zápasu dávať dieťaťu pokyny alebo zasahovať do rozhodnutí trénera.
Jeho úlohou by malo byť povzbudzovať a vytvárať bezpečné prostredie, v ktorom sa dieťa môže zdôveriť aj vtedy, keď sa mu nedarí.
Prečítajte si tiež:
Nadmerný tlak môže postupne zmeniť aj motiváciu dieťaťa. Namiesto radosti zo športu sa môže sústrediť najmä na to, aby získalo pochvalu a uznanie rodiča.
Podľa Pšenákovej sa následne môže objaviť strach z výkonu či výrazný stres pred zápasmi a pretekmi. Po neúspechu potom dieťa nemusí riešiť iba samotný výsledok, ale aj to, ako naň zareaguje rodič.
Dôležité je preto rozlišovať medzi povzbudzovaním a situáciou, keď dieťa pokračuje v aktivite predovšetkým preto, aby splnilo očakávania rodiča.
Prečítajte si tiež:
Samostatnou otázkou je situácia, keď dieťa začne strácať o športový krúžok záujem. Psychologička upozorňuje, že nie každá chvíľková nechuť znamená, že by malo okamžite skončiť.
Deti sa potrebujú naučiť aj disciplíne a zvládaniu období, keď sa im nedarí alebo sa im na tréning jednoducho nechce. Jednou z možností je dohodnúť sa, že dieťa dokončí sezónu či školský rok a následne sa s rodičom porozpráva o tom, či chce pokračovať.
Inak treba postupovať, ak sa problémy objavujú dlhodobo. Varovným signálom môžu byť napríklad opakované psychosomatické ťažkosti, ako sú bolesti brucha, ktoré pretrvávajú niekoľko týždňov či mesiacov.
Situáciu treba podľa psychologičky riešiť aj v prípade, ak dieťa v športovom kolektíve čelí výraznejšej šikane.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
