Stres sa môže prejaviť aj tam, kde by ste to nečakali. Lekári upozornili na päť príznakov

Keď sa ocitneme v náročnej situácii, organizmus sa pripravuje na zvýšenú záťaž. Srdce začne biť rýchlejšie, mení sa dýchanie a do krvi sa uvoľňujú stresové hormóny. Ide o prirodzenú reakciu, ktorá nám pomáha zvládať nebezpečenstvo či náročné úlohy. Ak však stres pretrváva dlhodobo, môže začať negatívne ovplyvňovať zdravie.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že nadmerný stres sa môže prejaviť bolesťami hlavy, problémami so žalúdkom či poruchami spánku. Ovplyvňuje aj schopnosť sústrediť sa a naše správanie.

Na menej očividné telesné prejavy stresu upozornil aj český portál TN.cz. Podobné problémy opisujú aj zahraničné zdravotnícke inštitúcie.

Tráviace problémy aj bez zjavnej príčiny

Stres môže ovplyvniť fungovanie tráviaceho systému. U niektorých ľudí sa prejaví bolesťami brucha, nevoľnosťou alebo nepríjemnými pocitmi v žalúdku. Podľa britskej Národnej zdravotnej služby (NHS) patria žalúdočné ťažkosti medzi možné telesné príznaky stresu.

Človek si pritom nemusí uvedomovať, že jeho tráviace problémy súvisia aj s psychickou záťažou. To však neznamená, že každá bolesť brucha je spôsobená nervozitou.

​Bolesť svalov a neustále napätie

Ďalším prejavom môže byť svalové napätie. Počas stresového obdobia zostávajú svaly často stiahnuté, čo môže prispievať k bolestiam krku, ramien či chrbta. NHS upozorňuje, že stres sa môže prejaviť aj bolesťami hlavy a ďalšími telesnými ťažkosťami.

Príkladom sú tenzné bolesti hlavy, pri ktorých človek pociťuje tlak alebo zvieranie v oblasti hlavy. Medzi ich možné spúšťače patria podľa NHS stres, problémy so spánkom aj kofeín.

Kožné vyrážky a podráždenie pokožky

Nie každý vie, že psychické vypätie sa môže prejaviť aj na koži. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uvádza kožné vyrážky medzi možnými fyzickými reakciami na stres. Britská NHS spomína aj žihľavku.

Stres teda môže byť jedným z faktorov, ktoré sa podieľajú na kožných problémoch. Vyrážky však môžu mať množstvo ďalších príčin vrátane alergií, infekcií či kožných ochorení.

Búšenie srdca a zrýchlený pulz

Keď sme v strese, telo aktivuje obrannú reakciu. Podľa American Heart Association sa pri nej uvoľňuje adrenalín, ktorý dočasne zrýchľuje tep a môže zvyšovať krvný tlak. Človek preto môže počas psychicky náročnej situácie pociťovať búšenie srdca alebo rýchlejšie dýchanie.

Pri dlhodobom strese môže byť organizmus opakovane vystavený zvýšenej záťaži. Odborníci upozorňujú, že chronický stres môže nepriaznivo ovplyvňovať aj zdravie srdca a ciev.

Búšenie srdca však nemožno automaticky pripisovať stresu. Ak sa opakuje alebo je spojené s ďalšími ťažkosťami, je potrebné lekárske vyšetrenie. Pri bolesti na hrudníku, výraznej dýchavičnosti alebo strate vedomia treba vyhľadať okamžitú pomoc.

Zmeny chuti do jedla

Psychická záťaž môže výrazne ovplyvniť aj to, koľko jeme. Niektorí ľudia počas stresu strácajú chuť do jedla, zatiaľ čo iní majú potrebu jesť častejšie alebo vo väčších množstvách.

Podľa CDC patrí zmena apetítu medzi možné následky stresu. NHS zároveň upozorňuje, že stres môže ovplyvniť naše stravovacie návyky oboma smermi. Jedlo sa tak pre niektorých ľudí môže stať spôsobom, ako sa vyrovnávajú s nepríjemnými emóciami.

​Čo pomáha pri dlhodobom strese?

Odborníci odporúčajú venovať pozornosť nielen samotným príznakom, ale aj príčinám psychickej záťaže. WHO odporúča pravidelný denný režim, dostatok spánku, pohyb a udržiavanie kontaktu s blízkymi. Pomôcť môžu aj relaxačné techniky či krátke prestávky počas pracovného dňa.

Podľa CDC je užitočné identifikovať situácie, ktoré stres vyvolávajú, a postupne si vytvárať návyky, ktoré pomáhajú lepšie ho zvládať. Ak psychické vypätie dlhodobo zasahuje do bežného fungovania, je vhodné obrátiť sa na odborníka.

Dôležité je tiež nezabúdať, že žiadny zo spomenutých príznakov automaticky neznamená, že jeho príčinou je stres. Pretrvávajúce, zhoršujúce sa alebo nezvyčajné zdravotné ťažkosti by mal posúdiť lekár.

Stres však neovplyvňuje iba naše zdravie, ale aj stravovacie návyky. Mnohí ľudia v náročných chvíľach siahajú po jedle, aj keď v skutočnosti nie sú hladní. Prečo máme počas stresu väčšiu chuť jesť a čo sa vtedy deje v našom tele? Viac sa dozviete v našom rozhovore s odborníčkou:

​