To, čo som tam videl, je desivé, hovorí ekológ po prieskume dna Čierneho mora
V dôsledku výrazného nárastu ruských útokov na civilnú lodnú dopravu a prístavnú infraštruktúru sa povaha environmentálnych hrozieb.
Vojna na Ukrajine vyvolala v Čiernom mori rozsiahlu ekologickú katastrofu, ktorú odborníci a ukrajinské úrady označujú za ekocídu. Uzavretý ekosystém Čierneho mora sa ocitol na pokraji kolapsu v dôsledku kombinácie vojenských operácií, chemického znečistenia a ničenia kritickej infraštruktúry.
Rusko v poslednom období radikálne zintenzívnilo tlak na civilnú lodnú dopravu v Čiernom mori. Terčom agresie sa už zďaleka nestávajú len komerčné nákladné lode v ukrajinských teritoriálnych vodách. Kremeľ bezohľadne útočí aj na plavidlá v neutrálnych vodách či dokonca vo výlučných hospodárskych zónach iných suverénnych štátov. Tento stupňujúci sa konflikt so sebou podľa environmentalistu Vladyslava Balinského prináša katastrofálne následky v niekoľkých rovinách
Balinskyi pôsobí ako hydrobiológ v Národnom prírodnom parku Tuzlovské limany v Odeskej oblasti na južnej Ukrajine. Tento unikátny ekosystém rozprestierajúci sa na ploche 27 865 hektárov zahŕňa reťazec 13 morských lagún (limánov), ktoré sú od otvoreného Čierneho mora oddelené 29 kilometrov dlhou piesočnou kosou.
Prečítajte si tiež:
Masívny úhyn morskej fauny a premnoženie toxických rias
Podľa Balinského sa vojna v Čiernom mori už prejavuje na poklese populácií niektorých druhov. „Najzávažnejšia situácia je u veľrýb,“ povedal v rozhovore pre agentúru Unian.
Intenzívne používanie nízkofrekvenčných sonarov vojnovými loďami (najmä ruskou Čiernomorskou flotilou) poškodzuje echolokačný systém delfínov. Zvieratá strácajú orientáciu, nedokážu loviť, trpia akustickými traumami a masovo uviaznu na plážach. Podmorské explózie a míny spôsobujú živočíchom priame smrteľné zranenia. Podľa odhadov vedcov zahynulo od začiatku vojny najmenej 100-tisíc veľrybotvarých cicavcov (delfínov a sviňúch).
Na pobreží Čierneho mora sa tiež čoraz častejšie objavujú mŕtve morské koníky, za čo sú zodpovedné predovšetkým ropné škvrny vznikajúce pri potopení lodí, ako aj palivo a olej zo zostrelených dronov a rakiet.
Zároveň sú podľa ekológa v Čiernom mori viditeľné zmeny aj u ďalších organizmov.
Vyhodenie Kachovskej priehrady do vzduchu v júni 2023 napáchalo v severozápadnej časti Čierneho mora nezvratné škody. Do mora sa vylialo viac ako 14 miliárd kubických metrov sladkej vody kontaminovanej toxickými sedimentmi, priemyselnými chemikáliami, ťažkými kovmi, ropnými produktmi a splaškami z vyplavených cintorínov či poľnohospodárskych hnojív. Prudký pokles salinity (slanosti) vody v Odeskom zálive spôsobil podľa Balinského masívny úhyn mušlí slávok, rýb a masívny rozkvet toxických rias.
Slávky podľa Balinského zohrávajú významnú úlohu v pobrežných ekosystémoch: filtrujú vodu, podieľajú sa na spracovaní organickej hmoty a tvoria biotop pre mnoho ďalších organizmov. „Preto takéto zníženie ovplyvňuje stav všetkých obyvateľov morského dna,“ uviedol.
Prečítajte si tiež:
Kontaminácia ropnými produktami
Ostreľovanie prístavov, skladov palív (napr. v Odese) a zásahy lodí viedli k únikom obrovského množstva ropných látok a palív. Ropný film na hladine zabraňuje prístupu kyslíka a poškodzuje kožu aj vnútorné orgány morských živočíchov.
V decembri 2024 v Kerčskom prielive v dôsledku búrky stroskotali a potopili sa dva staré ruské tankery z tzv. tieňovej flotily (Volgonefť 212 a 239). Do mora unikli tisíce ton toxického mazutu, čo znečistilo desiatky kilometrov pláží a dna, pričom likvidácia škôd trvá dlhé mesiace.
Časté útoky ukrajinských dronov na ropné rafinérie a terminály v oblasti Čierneho mora (napr. v ruskom meste Tuapse) neustále zvyšujú riziko ďalších únikov ropy do vody.
Pri útokoch na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru (napr. Čornomorsk a Odesa) boli zasiahnuté obrovské zásobníky so slnečnicovým olejom. Tisíce ton oleja vytvorili na morskej hladine tenký film, ktorý je takmer nemožné mechanicky vyčistiť. Tento film izoluje vodnú hladinu, čo vedie k zaduseniu morských mikroorganizmov a rýb.
Prečítajte si tiež:
Dno je posiate zvyškami dronov a rakiet
Ukrajinské sily sa snažia zostreliť rakety a drony letiace z Čierneho mora skôr, ako dosiahnu obývané oblasti. Zasiahnuté zbrane padajú do vody, klesajú na dno a tam sa menia na hromady trosiek.
„Na dne Čierneho mora pri Odese sa objavila skládka zvyškov zostrelených dronov a rakiet. To, čo som tam videl, je desivé,“ hovorí Bainskyj.
„V oblasti vlnolamov a na plážach ležia úlomky ruských dronov – kúsky penového plastu, kompozitné prvky trupu, konštrukcie z uhlíkových vlákien,“ uviedol. „Ale nie všetko zostane na hladine. Motory, kovové súčiastky, elektronické dosky, zvyšky paliva a oleja sa väčšinou usadzujú na dne,“ vysvetlil.
Podľa neho sa spomínané materiály v priebehu času aspoň čiastočne rozkladajú. Ich zvyšky však nie sú o nič menej nebezpečné.
„Najviac ma znepokojuje hromadenie týchto materiálov. Veď hovoríme o systematickom toku znečistenia spôsobeného človekom, ktoré sa do pobrežného aj morského ekosystému dostáva v priebehu niekoľkých rokov,“ uviedol.
Samostatnou kapitolou sú podľa ekológa námorné míny, ktoré v spojení s troskami rakiet a dronov predstavujú obzvlášť veľké nebezpečenstvo, a to nielen pre plavidlá, ale aj pre život v mori.
V priloženom videu si pozrite zábery zachytávajúce potopenie ruských tankerov a únik ropy v Kerčskom prielive:
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj
