Denisovania prvýkrát vystúpili z tieňa. Vedci ukázali tvár záhadných bratrancov neandertálcov

Denisovania – záhadní bratranci neandertálcov – dostali konečne reálnu tvár vďaka genetickým mapám a novým nálezom lebiek v Ázii, informuje portál IFL Science. Dlho o nich vedci takmer nič netušili. Zatiaľ čo po neandertálcoch zostali celé kostry a nástroje, o denisovanoch dlho svedčil roky len drobný fragment prsta a zuby z jednej jaskyne na Sibíri. 

Nikto tak preto nevedel, ako presne vyzerali. Prelom nastal vďaka epigenetickej analýze DNA a porovnaniu génov, ktoré vedcom dovolili vytvoriť prvý anatomický profil ich tváre. Svoje zistenia zhrnuli v štúdii publikovanej v časopise Nature.

Keď neskoršie objavy, vrátane tibetskej sánky či čínskej lebky známej ako „dračí muž“ (Homo longi), potvrdili zhodu s touto analýzou, ukázalo sa, že títo archaickí ľudia mali širšiu lebku, výraznejšiu čeľusť a širšiu tvár než dnešný človek. Denisovania tak vystúpili z tieňa genetických vzorcov a ukázali sa v plnej antropologickej kráse.

Nízke, sklonené čelo, mohutné, rozčesané obočie, ostré, hranaté línie lícnych kostí, plochá tvár a široký nos. Podľa štúdie vzhľad denisovčanov pozoruhodne dobre kombinuje archaické črty starších druhov ľudí, ako bol Homo erectus, a moderných ľudí typu Homo sapiens. Naopak, autori zistili niekoľko výrazných znakov, ktorými sa denisovčania líšili od svojich blízkych príbuzných neandertálcov – napríklad vo vzhľade čeľuste.

“We are finally starting to put a face to the Denisovan” https://t.co/kf8FS6uYIj

— nature (@Nature) October 24, 2026

Nález prvej lebky

Vedci po prvýkrát opísali denisovčanov až v roku 2010, keď podrobili genetickým analýzam prstové kosti objavené skôr v Denisovej jaskyni na Sibíri. Vtedy zistili, že sa genetický materiál tejto skupiny nepodobá ani na genetický materiál Homo sapiens, ani na genetický materiál neandertálcov (Homo neanderthalensis).

Odvtedy sa podarilo odhaliť, že k tomuto stále ešte záhadnému druhu patrila aj veľké množstvo ďalších kostrových pozostatkov z iných častí Ázie, vrátane takmer kompletnej lebky. Práve tá pomohla po prvýkrát dať týmto pravekým ľuďom tvár.

Nálezy kostrových pozostatkov sú staré najmenej 130-tisíc rokov. Objavili sa v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia spolu so zvyškami zvierat a nástrojmi. V tej dobe bola genetika ešte v plienkach, takže nebolo jasné, ku ktorému druhu človeka tieto fosílie patrili. Až neskôr sa ukázalo, že práve k denisovanom.

Dánsky paleontológ Fabrice Demeter pre časopis Nature uviedol, že tieto nálezy prispeli k rastúcemu množstvu dôkazov o tom, že denisovania boli široko rozšírenou a potenciálne rozmanitou skupinou ľudí. „Táto štúdia predstavuje významný krok vpred v našom chápaní toho, ako títo ľudia mohli vyzerať a kde žili,“ konštatoval.

V priloženom videu si pozrite archívny príspevok o príčinách vyhynutia neandertálcov: