Putin opäť vyvoláva rozruch. Diplomati sa obávajú pasce, ktorá by zasiahla aj Slovensko
Mierové rokovania sa ešte ani nezačali a európski diplomati už bijú na poplach. Obávajú sa, že Moskva chce využiť prítomnosť Európy na presadenie svojich starých požiadaviek.
Napriek tomu, že Donald Trump neustále vyhlasuje, že koniec vojny na Ukrajine je na dosah, v realite sa zmenilo len veľmi málo.
Budúci mesiac by sa mali obnoviť rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom za účasti USA, pričom Kremeľ navrhuje aj zapojenie Európy.
Európski diplomati sa však obávajú, že nejde o prejav skutočnej snahy vyriešiť konflikt. Podľa nich má prítomnosť vyjednávačov zo Starého kontinentu umožniť Rusom opätovne predkladať požiadavky, ktoré už boli v minulosti odmietnuté.
Európski predstavitelia a diplomati pre denník The Telegraph uviedli, že ruský prezident Vladimir Putin nehodlá ustúpiť od svojich maximalistických požiadaviek. Tie sa netýkajú len obmedzenia suverenity Kyjeva či odmietnutia jeho vstupu do Severoatlantickej aliancie (NATO), ale aj toho, čo Kremeľ označuje za revíziu bezpečnostného usporiadania na Starom kontinente.
Prečítajte si tiež:
Aliancia ich odmietla
Už pred vojnou, v decembri 2021, Moskva predložila požiadavky, v ktorých označila rozširovanie NATO za hlavnú príčinu súčasného napätia. Kremeľ vtedy žiadal návrat vojenskej prítomnosti Aliancie k stavu z roku 1997, teda do obdobia pred vstupom bývalých komunistických krajín, ako sú Poľsko, Slovensko, Česko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko či Estónsko. Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa Aliancia rozšírila aj o Fínsko a Švédsko.
Takáto požiadavka by de facto mohla viesť k stiahnutiu aliančných vojsk či zbraní z týchto členských krajín. Už pred vojnou ju Európa aj USA odmietli ako neakceptovateľnú. Znamenalo by to oslabenie súdržnosti Aliancie a zníženie ochrany jej najzraniteľnejších členských štátov.
„Naša pozícia zostáva rovnaká ako v januári 2022,“ povedal jeden z európskych predstaviteľov s odkazom na list, ktorý Moskve poslal vtedajší generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v súvislosti s Putinovými požiadavkami. Aliancia vtedy odkázala, že je ochotná vypočuť si ruské požiadavky, no nie je pripravená rokovať o stiahnutí vojsk či vojenskej techniky z členských krajín.
Prečítajte si tiež:
Ušakov hovorí, že jednať treba aj s Európou
Predchádzajúce rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom stroskotali po tom, ako Vladimir Putin požadoval, aby Kyjev odstúpil Moskve Donbas. A to vrátane území, ktoré ruská armáda ešte nedobyla a ktorých ovládnutie môže trvať ďalšie mesiace až roky.
Kremeľ sa pritom odvoláva na údajnú dohodu z Anchorage.
„Predtým sa po Anchorage zdalo, že americká administratíva by mohla niečo nadiktovať a prinútiť Kyjev, aby sa podriadil. Zatiaľ to však naozaj nefunguje,“ povedal Putinov poradca a ruský vyjednávač Jurij Ušakov.
„Je to preto, že nestačí hovoriť len s Kyjevom; musíme hovoriť s celou Európou, ktorá Kyjev plne podporuje,“ tvrdí Ušakov.
Samotný Kremeľ je však podľa diplomatických zdrojov presvedčený, že k dohode ani prímeriu nedôjde. Putin napriek tomu zasadol za rokovací stôl v snahe dosiahnuť zmiernenie amerických sankcií na ruskú ropu.
Blanár ponúka Rusom Bratislavu na mierové rokovania. Viac sa dozviete vo videu:
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj
