Zakázaný raj uprostred Európy. Už 90 rokov sem ľudia nesmú vstúpiť, dôvod naháňa strach

Polostrov Wustrow na prvý pohľad vyzerá idylicky – leží pri Baltskom mori, neďaleko vyhľadávaného mesta Rerik, nechýbajú duny s bielym pieskom ani bujná zeleň. Pri bližšom skúmaní však človek rýchlo pochopí, že niečo nie je v poriadku. Domy sa rozpadajú, často im chýbajú okná a sú opustené.

Wustrow je totiž mestom duchov – a to poriadne nebezpečným. Kedysi úrodná poľnohospodárska oblasť je pre verejnosť nedostupná už viac ako 90 rokov. Z toho viac ako 30 rokov je úplne opustená, uvádza Kreiszeitung.

Pokojný život farmárov však prekazili prípravy nacistov na vojnu. Rozhodli sa tu totiž zriadiť najväčšiu školu protilietadlového delostrelectva v Nemecku a spolu s ňou aj mesto, ktoré malo slúžiť rodinám vojakov.

Moderné mesto 

Polostrov v roku 1933 odkúpil Wehrmacht z iniciatívy Hermanna Göringa za 1,4 milióna ríšskych mariek. Kúpa prebehla v hotovosti, pretože nacisti chceli plány na zbrojenie čo najdlhšie utajiť, uvádza MDR.

Za päť rokov od odkúpenia Nemci vybudovali mesto pre vojakov a ich rodiny, ktoré mohlo pojať až 4-tisíc ľudí. Vzhľadom na dobu išlo o veľmi moderné domy – ponúkali tečúcu vodu, čiastočne aj ústredné kúrenie a balkóny. Samotné mesto disponovalo kinom či v tom čase najmodernejším bazénom v Nemecku.

Delostrelecká škola bola najväčšia svojho druhu v Nemecku a v roku 1937 ju dokonca navštívil taliansky fašistický vodca Benito Mussolini.

V roku 1943 sa však polostrov nevyhol bombardovaniu, aj keď väčšina bômb skončila v mori a civilná časť mesta zostala prevažne zachovaná. V máji 1945 bol polostrov bez boja odovzdaný sovietskej armáde, pričom mnohí nemeckí vojaci už v tej chvíli utiekli na Západ.

Po vojne sa však história opakovala, len sa vymenila posádka. Nacistických vojakov vystriedali sovietski vojaci, ktorí polostrov uzavreli pre verejnosť.

Ostrov treba vyčistiť 

Keď sovietski vojaci v roku 1993 polostrov opustili, zostali po nich zvyšky nevybuchnutej munície, chemikálie a množstvo odpadu.

„Rusi vyprodukovali hektáre odpadu a vyhodili ho tu na polostrove. Nikto ho neodstránil, a preto je stále tu,“ uviedol miestny lesník Marius Hein.

Netrvalo dlho a polostrov sa v roku 1998 dostal do rúk súkromného investora Anna Augusta Jagdfelda, ktorý ho chcel premeniť na luxusný rezort. Jeho plány však zlyhali z viacerých dôvodov – chýbali mu stavebné povolenia. Tie nedostane, kým sa nepodarí vyčistiť pôdu od všadeprítomnej munície.

Proti plánom bolo aj mesto Rerik, cez ktoré vedie jediná pozemná prístupová cesta na polostrov. Jeho premena na turistický rezort by znamenala zvýšenú dopravu, o ktorú obyvatelia nestáli.

Polostrov tak zostáva opustený, pričom jeho veľká časť je chránenou prírodnou oblasťou, kde sa nachádzajú mnohé ohrozené druhy živočíchov a rastlín. Ochranári a obyvatelia mesta Rerik požadujú, aby štát odkúpil pozemky od investora späť. Ten naopak stále dúfa, že sa mu tam rezort podarí postaviť.

Donedávna si verejnosť mohla toto „zakázané“ mesto pozrieť aspoň prostredníctvom organizovaných prehliadok. Teraz sú zrušené aj tie.

Opustené železničné stanice, opäť ožili. Viac sa dozviete v reportáži: