Test pre každého, kto chce vedieť pravdu o svojom veku. Stačí stolička a pol minúty času

Zdá sa to ako úplná banalita, no spôsob a rýchlosť, akou sa dokážete postaviť zo stoličky, je pre lekárov dôležitým ukazovateľom zdravia. V ambulanciách aj pri všeobecných prehliadkach sa na to využíva takzvaný test sadania a vstávania.

„Je to mimoriadne užitočný test, pretože nám hovorí mnoho o tom, ako dobre ľudia fungujú,“ vysvetľuje pre BBC profesorka geriatrie Jugdeep Dhesiová z King's College v Londýne. „Prezrádza informácie o ich sile, rovnováhe a flexibilite. Štúdie naznačujú, že pomáha odhaliť riziko pádov, srdcovo-cievnych problémov či dokonca vyššie riziko úmrtia.“

Ako si spraviť test doma?

Na testovanie vám postačí obyčajná stolička s rovným operadlom bez opierok na ruky a stopky v telefóne.

Postup je jednoduchý. Sadnite si do stredu stoličky, skrížte ruky na hrudníku a dlane položte na opačné ramená. Chrbát držte vystretý a chodidlá na zemi. Po spustení stopiek sa postavte a znova posaďte. Tento pohyb opakujte 30 sekúnd a počítajte, koľkokrát sa vám podarí postaviť sa.

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb zverejnilo priemerné hodnoty pre jednotlivé vekové kategórie, ktoré slúžia na porovnanie. Vo veku 60 až 64 rokov dosahuje priemer 14 opakovaní u mužov a 12 u žien. S pribúdajúcim vekom čísla prirodzene klesajú. Vo veku 65 až 69 rokov je to 12 pre mužov a 11 pre ženy, v kategórii 70 až 74 rokov zvládnu muži v priemere 12 a ženy 10 opakovaní.

Medzi 75. a 79. rokom klesá priemer na 11 pre mužov a 10 pre ženy, v rozmedzí 80 až 84 rokov je to 10 pre mužov a 9 pre ženy. Seniori vo veku 85 až 89 rokov dosahujú priemer 8 opakovaní bez ohľadu na pohlavie. V kategórii 90 až 94 rokov je to v priemere 7 pre mužov a 4 pre ženy.

​Test má však význam aj pre mladšie ročníky, u ktorých meria svalovú silu a vytrvalosť nôh. Švajčiarski výskumníci pri testovaní takmer 7-tisíc dospelých zistili, že mladí ľudia vo veku 20 až 24 rokov zvládnu muži v priemere 50 opakovaní a 47 za minútu. Tí najlepší zvládli až 72 opakovaní.

Varovanie pred infarktom aj nebezpečnými pádmi

Slabý výsledok v teste naznačuje zhoršenú činnosť srdca a pľúc. Ľudí to vystavuje vyššiemu riziku závažných srdcovo-cievnych príhod, ako sú infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda či zlyhanie srdca. Nízke skóre zároveň lekárom pomáha identifikovať pacientov, ktorým hrozia komplikácie po operáciách alebo po liečbe rakoviny.

Podpriemerné skóre je tiež varovaním pred pádmi. Starší ľudia sa po prvom páde navyše začnú obávať ďalšieho úrazu, prestanú vychádzať von a dostávajú sa do kruhu izolácie a samoty.

Výskum z roku 2012 dokonca ukázal, že dospelí vo veku 51 až 80 rokov s najhorším výsledkom v tomto testu mali v priebehu šiestich rokov až päť až šesťnásobne vyššiu úmrtnosť.

​Kedy by ste mali spozornieť a zájsť za lekárom

Ako pripomína platforma Stress-Free Longevity, väčšina nízkych skóre sa prejavuje stuhnutosťou alebo dočasnou slabosťou. Existujú však situácie, kedy sa oplatí vyhľadať odbornú pomoc.

Pozornosť by ste mali venovať náhlemu poklesu výkonu. Ak ste určitý počet zvládli pred rokom a teraz nie, samotná zmena je dôležitejšia než výsledné číslo. spozornieť treba aj vtedy, ak pri teste necítite len bežnú stuhnutosť, ale ostrú bolesť kĺbov. Podľa odborníkov, by ste lekára mali navštíviť aj v prípade, ak sa k slabosti pridajú aj iné príznaky, ako sú dýchavičnosť, závraty, slabosť alebo opakované pády.

Osobitnú pozornosť si vyžaduje situácia, ak sa vôbec neviete postaviť zo zeme. Vstávanie z podlahy je zručnosť, ktorú sa dá opätovne naučiť a obnoviť. V tomto smere pomáha výrazne aj fyzioterapia.

Pozrite si archívnu reportáž o liečbe a živote s nádorom mozgu:

​