Z rajského ostrova sa tri roky nevie dostať domov. Ponúkla, že poletí aj v putách

Päťdesiatročná Ruchira Ranasingha zo Srí Lanky už tri roky nedobrovoľne žije na Cookových ostrovoch v Tichom oceáne. Hoci sa chce vrátiť domov, Nový Zéland aj Austrália jej opakovane odmietajú udeliť tranzitné víza, píše Polstat News.

Zo zúfalstva dokonca ponúkla, že bude cestovať v putách, zviazaná a s prekrytými ústami. Túži totiž stihnúť novembrovú svadbu svojho jediného syna a navštíviť chorú matku.

Jej problémy sa začali v roku 2018, keď musela pre dlhy zatvoriť malú továreň na výrobu tričiek. Zo Srí Lanky odišla do Hongkongu, kde pracovala ako opatrovateľka. V roku 2022 sa presťahovala na Nový Zéland a požiadala tam o azyl.

Počas azylového konania chcela získať iný typ pracovného víza. Imigračná poradkyňa jej však odporučila, aby žiadosť podala zo zahraničia. Ranasingha preto odcestovala na Cookove ostrovy, kde plánovala zostať iba krátko.

Zamietli jej víza

Rozhodnutie sa jej stalo osudným. Žiadosť o vízum zamietli a odchodom z Nového Zélandu navyše porušila podmienky svojho dovtedajšieho pobytu. Tamojšie úrady jej oznámili, že ďalšie vízum nedostane.

Odvtedy sa pokúša dostať aspoň domov. Nový Zéland zamietol tri jej žiadosti o tranzitné vízum a Austrália ďalšie štyri. Novozélandské úrady tvrdia, že nemajú dostatočnú istotu, či by krajinu po prestupe skutočne opustila.

Nepomohla ani ponuka, že bude cestovať v putách a pod eskortou. Podľa kancelárie novozélandského ministra pre imigráciu by jej totiž ani takéto opatrenia nezabránili opätovne požiadať o azyl.

Do riešenia situácie sa zapojili aj úrady Cookových ostrovov. Podľa októbrovej reportáže zverejnenej na portáli Pacific Media Network tamojšia imigračná úradníčka Chere Arthur už 11. apríla 2025 navrhla, že ženu môže niekto sprevádzať cez letisko v Aucklande až k nadväznému letu do Singapuru. Návrh však neviedol k jej odchodu.

Ranasingha pritom nemá ani platné povolenie na pobyt na Cookových ostrovoch. Skúšala hľadať cestu cez Tahiti či Havaj, no tieto možnosti si vyžadujú osobné poskytnutie biometrických údajov na Novom Zélande.

Nezostala bez pomoci

Napriek bezvýchodiskovej situácii nezostala úplne bez pomoci. Miestny hotel jej poskytol bezplatné ubytovanie v priestoroch pre zamestnancov a obyvatelia jej nosia jedlo či oblečenie. Jeden z riaditeľov hotela jej dokonca daroval šijací stroj, vďaka ktorému si môže trochu privyrobiť.

Podľa imigračného právnika Alastaira McClymonta z Aucklandu dostala žena mimoriadne zlú radu. Za služby poradenskej spoločnosti pritom podľa vlastných slov zaplatila tisíce novozélandských dolárov. Dlhodobý stres sa už podpisuje aj na jej zdraví. „Bojím sa, že sa mi niečo stane,“ priznala.

Jej rodina preto požiadala o pomoc srílanskú vládu. Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že spolupracuje so svojím zastupiteľským úradom vo Wellingtone aj s novozélandskými úradmi.

Riešenie sa však zatiaľ nenašlo. Brat ženy upozornil, že jej psychický stav nie je dobrý. Ranasingha tak naďalej zostáva tisíce kilometrov od rodiny a nevie, či sa jej vôbec podarí prísť na synovu svadbu.

Pozrite si aj reportáž o zlatých vízach na Slovensku: