Ako by vyzeral svet, keby neexistovali ľudia? Vedci objavili oázu nedotknutého života
Ľudská činnosť poznačila takmer každý kút Zeme, od najhlbších oceánov až po najvyššie štíty hôr. Podľa novej štúdie však v Tichom oceáne existuje niekoľko mimoriadne odľahlých atolov, ktoré tomuto vplyvu odolali.
Svetové oceány čelia bezprecedentným hrozbám, od masového vymierania morských druhov a úbytku koralových útesov až po stúpajúce znečistenie, teplotu a okysľovanie vody. Hoci nedotknutých morských oblastí na Zemi neustále ubúda, hlboko v Tichom oceáne sa stále ukrývajú miesta, ktoré odolávajú ničeniu a vzbudzujú novú nádej, píše portál Science Alert.
Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Frontiers in Marine Science sa zamerala na koralové atoly Bikar a Bokak. Tieto dve izolované oázy boli len minulý rok vyhlásené za vôbec prvú národnú morskú rezerváciu na Marshallových ostrovoch. Podľa morského ekológa Alana Friedlandera z Havajskej univerzity existuje pádny dôvod na ich prísnu ochranu, pretože predstavujú jedny z najzachovalejších morských ekosystémov v celom regióne.
„Bikar a Bokak nie sú pokladmi len pre Marshallove ostrovy, ale pre celú planétu – sú darom od komunity atolu Utirik, ktorá tieto krehké ekosystémy tradične a starostlivo chráni už desaťročia,“ hovorí Friedlander.
Hoci tradičné marshallské komunity poznajú ostrovy Bikar a Bokak už celé storočia, vďaka ich extrémnej odľahlosti od ľudí zostali výnimočne nedotknuté.
Bikar sa nachádza viac ako 100 kilometrov od najbližšieho obývaného atolu a Bokak leží ešte ďalej, takmer 400 kilometrov od ľudí.
From the sky to the deep sea: ecosystem structure and ecological integrity across the National Marine Sanctuaries of Bikar and Bokak, MARSHALL Islands - @FrontMarineSci https://t.co/5M7zoS2PIm https://t.co/aveCQdHJtT
— Jerome OLLIER https://jeromeollier.bsky.social/ (@JeromeOLLIER) November 11, 2026
Obrovská rozmanitosť druhov
Nové zistenia vychádzajú z výskumnej expedície z roku 2023 zameranej na štúdium týchto atolov, ktorej cieľom bolo poskytnúť nám doteraz najlepší prehľad o ich ekosystémoch.
„Odľahlé oceánske atoly ponúkajú jedny z posledných príležitostí na skúmanie ekologickej štruktúry a fungovania systémov, v ktorých sú spoločenstvá dravcov, kolónie morských vtákov, pôvodná vegetácia a ekologické procesy prebiehajúce medzi rôznymi biotopmi stále relatívne málo ovplyvnené priamym vplyvom človeka,“ píšu Friedlander a jeho kolegovia vo svojej štúdii.
Jednou z najdôležitejších čŕt zdravého ekosystému je rozmanitosť druhov. Počas terénnych expedícií – ktoré prispeli k získaniu informácií a zabezpečeniu chráneného štatútu lokalít Bikar a Bokak – bolo zaznamenaných 266 taxónov útesových rýb z 38 čeľadí, pričom väčšia biomasa rýb bola pozorovaná v lokalite Bokak.
Prečítajte si tiež:
Mimoriadne výrazné zastúpenie pritom mali žraloky, ktoré predstavovali najväčšiu jednotlivú zložku biomasy v prednej časti útesu, a to 26,8 percenta v lokalite Bikar a 33,9 percenta v lokalite Bokak.
Pomocou ponoriek vedci zdokumentovali 138 druhov rýb žijúcich vo väčších hĺbkach (až do 275 metrov), pričom sa ukázalo, že 14 z nich doteraz nikde inde v oblasti Marshallových ostrovov nezaznamenali. Hĺbkové kamery pozorovali ďalších 79 druhov rýb žijúcich v ešte väčších hĺbkach.
Výskumníci tiež zdokumentovali 17 druhov morských vtákov na všetkých atoloch a zaznamenali 71 stôp korytnačiek a 132 hniezdnych jám korytnačiek, ktoré sa sústreďovali prevažne na atole Bikar.
Na oboch atoloch a v ich okolí je okrem toho všetkého aj pôvodná vegetácia.
„Patria medzi najlepšie ekologické referenčné systémy, ktoré máme k dispozícii, aby sme lepšie pochopili, čo sme inde stratili, a aby sme získali základné poznatky potrebné na účinné snahy o ochranu a obnovu,“ píše Friedlander.
Prečítajte si tiež:
Tak nedotknuté, ako sa len dá
Avšak aj medzi týmito odľahlými tichomorskými atolmi sú viditeľné známky ekologického zásahu. Vyskytujú sa tam populácie introdukovaných polynézskych potkanov (Rattus exulans) a hoci je táto oblasť do značnej miery izolovaná od ľudských vplyvov, nie je chránená pred globálnymi trendmi, ako je otepľovanie vôd, bielenie koralov a okysľovanie oceánov.
Ale aj keby Bikar a Bokak neboli úplne v panenskom stave, podľa vedcov sú tak nedotknuté, ako je to len v dnešnom svete možné. A to znamená, že musíme tieto výnimočné miesta študovať a dozvedieť sa o nich čo najviac, pretože smutnou pravdou je, že väčšina koralových atolov už kvôli ľudskej činnosti takto nevyzerá.
Ako výrazný príklad kontrastu sa výskumná expedícia len niekoľko dní po prieskume Bokaku v roku 2023 presunula na atol Bikini, notoricky známu lokalitu amerických jadrových skúšok z polovice 20. storočia.
„V tých rokoch bombardovanie zničilo tri ostrovy a zanechalo po sebe rádioaktívnu kontamináciu, ktorá dodnes robí atol neobývateľným. Celkovo tu vládne pochmúrna atmosféra. Niečo tu proste nie je v poriadku. Pri prvých ponoroch sme našli niekoľko rýb a pár miest s živými koralmi, ale aj veľa rozdrvených, mŕtvych útesov, na ktorých už takmer nič nežije,“ napísal člen expedície do terénneho denníka.
V najväčšom umelom jazere v Kanade sa objavil prírodný plávajúci ostrov. Pozrite si zábery v priloženom videu:
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj
