Objav, ktorý mení dejiny evolúcie: Doteraz neznámy predátor mal schopnosti, ktoré nemajú v prírode obdobu

Vedci objavili dávno vyhynutého predátora, ktorý je prvým známym obojživelníkom schopným žiť na rozhraní mora a súše. Druh Gerrothorax maritimus žil približne pred 237 miliónmi rokov počas neskorého triasu. Jeho fosílie vedci objavili v čínskej provincii Kuej-čou. Štúdiu s popisom nového druhu uverejnili v časopise Nature.

Meral približne 75 až 90 centimetrov (takmer tri stopy), mal ploché, diskovité a robustné telo pripomínajúce žraloka tygrovaného (wobbegong) alebo veľkého mloka. Jeho telo bolo pokryté tvrdými platňami kostnatého panciera, ktorý mu slúžil ako ochrana pred dravcami a pomáhal mu udržiavať stabilitu. Bol to dravý tvor žijúci na dne oceánu, ktorý sa živil nasávaním koristi.

Geochemická analýza izotopov stroncia vo fosíliách potvrdila, že žil výlučne v morskom prostredí bez prístupu k sladkej vode alebo pevnine. Vedci zistili, že pevný kožný pancier mu bránil v nadmernom vstrebávaní vody cez kožu; potrebu soli a tekutín riešil tak, že pil slanú vodu, vstrebával ju tráviacim traktom a pomocou žiaber filtroval soľ von.

Mäkké tkanivá tohto živočícha sa nezachovali, takže nevieme, či nemal aj iné prispôsobenia na život v slanej vode. Vedci však veria, že objav ďalších skamenelín prinesie nové odpovede.

A China-US joint team has discovered fossils of a new amphibian species dating back about 237 million years and confirmed that the animal, known as Gerrothorax maritimus, represents the only known amphibian in Earth's history capable of living entirely in the sea, the Global Times learned. https://t.co/PSIjoxxIk7

— Global Times (@globaltimesnews) October 28, 2026

Nízka tolerancia voči zvýšenej salinite

Morské obojživelníky v pravom zmysle slova v súčasnosti neexistujú – a to napriek tomu, že existuje asi osemtisíc zástupcov tejto triedy. Dnešné druhy totiž majú tenkú, vysoko priepustnú kožu, cez ktorú dýchajú a nasávajú vodu. Slané prostredie oceánov by kvôli osmóze z ich tela rýchlo vytiahlo vlhkosť, čo by spôsobilo fatálnu dehydratáciu, vysvetlil Smithsonian Magazine.

Napriek tomu existuje niekoľko výnimiek, ktoré dokážu tolerovať brakickú (poloslanú) vodu v mangrovových močiaroch, estuároch a na pobrežiach.

Jediným známym obojživelníkom, ktorý dlhodobo zvláda slané prostredie, je skokan krabožravý (Fejervarya cancrivora). Dospelé jedince prežijú v prostredí s až 75 % salinity morskej vody a ich žubrienky zvládnu aj plnú slanosť oceánu. Zvýšenú slanosť prekonávajú tým, že vo svojej krvi udržiavajú vysokú koncentráciu močoviny.

Vysokú toleranciu voči mierne slanej vode vykazujú aj populácie ropuchy zelenej  (Bufotes viridis) žijúce okolo Baltského mora.

Hoci latinské meno ropuchy obrovskej (Rhinella marina) naznačuje morský pôvod, v otvorenom mori tento obojživelník nežije. Dokáže však tolerovať brakické vody v ústiach riek, kde ukladá svoje vajíčka.

V priloženom videu si pozrite archívny príspevok o najväčšej ropuche sveta: